Biológia.docx

BIOLÓGIA -skladá sa z 2 gréckych slov: BIOS- život LOGOS- veda -veda o živej prírode, kt. skúma formy, vlastnosti, vnútorne procesy živých organizmov, ich vzájomne vzťahy a vzťahy k neživému prostrediu. Rozdelenie biológie: 1.podľa hľadiska skúmania: a) všeobecné hľadisko- študuje znaky, vlastnosti a zákonitosti spoločné pre všetky živé organizmy. b) špeciálne= systematické hľadisko- skúma odlišnosti a zvláštnosti a na základe toho roztrieďuje organizmy 2. podľa organizmov, kt. sú predmetom štúdia: a) MIKROBIOLÓGIA-VIROLÓGIA -BAKTERIOLÓGIA b) BOTANIKA c) ZOOLÓGIA d) ANTROPOLÓGIA (SOMATOLÓGIA) –človek e) PALENTOLÓGIA- o vyhynutých 3.podľa vlastnosti,kt. sú predmetom jej štúdia: a) morfologické vedy- zaoberajú sa tvarom, stavbou a štruktúrou organizmu alebo jednotlivých častí : 1.) anatómia-(organológia)-zaoberá sa tvarom a stavbou jednotlivých orgánov, orgánových sústav al. celého organizmu 2.) histológia- zaoberá sa tvarom a stavbou tkanív (živoč.) a pletív (rastl.) 3.) cytológia- zaoberá sa tvarom a stavbou bunky a bunkových orgánov b) fyziologické vedy- zaoberajú sa všetkými vnút. procesmi a funkciami jednotl. orgánov al. celého organizmu -delenie: fyziológia rastlín, živočíchov a človeka c) vedy o vývoji- zaoberajú sa zmenami organizmov v čase: 1.) EMBRYOLÓGIA -veda o zárodočnom vývine 2.) ONTOGENÉZA- zaoberá sa individuálnym vývinom jedinca 3.) FYLOGENÉZA- zaoberá sa dlhodobým vývojom druhu 4.) PALENTOLÓGIA- veda o vyhynutých organizmoch d) Hraničné= Spojovacie vedy :1.) biochémia- vedný odbor, kt. sa zaoberá chemic. zložením organizmov, premenami a funkciou látok v organizmoch, ako aj pôsobením chem. látok na živé organizmy 2.) biofyzika- študuje fyzikálne zmeny, kt. sprevádzajú činnosť buniek, tkanív i organizmov. Skúma pôsobenie fyzikálnych vplyvov na organizmy (napr. účinky žiarenia). Je to hraničný odbor medzi biológiou a fyzikou 3.) biogeografia e) Aplikované vedy- medicína -agrobiológia -biotechnológia - bionika- rieši problémy lekárskej elektroniky, automatizovaných meracích a monitorovacích systémov, zaoberá sa problémami zobrazovania (tomografie), spracovania f) Samostatné biologické vedy: 1.) Imunológia- obranné reakcie organizmu 2.) Molekulová biológia- stavba a funkcia organizmu až na molekulovej úrovni 3.) Genetika- veda o dedičnosti a premenlivosti 4.) Ekológia- vzťahy medzi organizmami navzájom a medzi organizmami a prostredím 5.) Parazitológia- vzťahy medzi parazitmi a hostiteľmi 6.) Etológia- správanie živočíchov

Dejiny biológie Biológia sa sformulovala v 2. polovici 19. storočia STAROVEK: Aristoteles- študoval živočíchov a zaviedol systematiku živočíchov, zaviedol abiogenézu= teória samoplodeniaživé organizmy vznikajú z neživej hmoty Theofastos- Aristotelov žiak, popísal rastliny a zaviedol prvotnú systematiku Galenos- lekár, ktorý sa zaoberal anatómiou a fyziológiou človeka a živočíchov Plinius- História naturális- v tomto diele opísal prírodu v staroveku Hypokrates- staroveký lekár, ktorý popísal niektoré ochorenia STREDOVEK: v stredoveku sa vedy veľmi nerozvíjali Avicena- lekár sv. Benedikt- venoval sa liečiteľstvu Tomáš Akvinský NOVOVEK: Vesalius- priekopník anatómie Harvey- popísal krvný obeh a funkciu srdca človeka, vajíčko považoval za základnú bunku Leeuwenhoek- zostrojil mikroskop a pozoroval mikroorganizmy Schleiden, Schwann, Purkyně- zakladatelia bunkovej teórie Pasteur- položil základy mikrobiológie (konkrétne bakteriológie) a imunológie, zistil, že pôvodcami mnohých chorôb sú mikroorganizmy a vyvrátil teóriu samoplodenia Linné- zaviedol dinominálnu nomenklatúru (dvojslovné pomenovanie)- každý organizmus má rodové aj druhové meno, tvrdil, že druhy sú nemenné Lamarck- vypracoval 1. evolučnú teóriu; podľa neho nové orgány vznikajú v dôsledku potreby; znaky a vlastnosti získané počas života sa prenášajú na potomstvo; spolu s Trevianom zaviedli pojem biológia Darwin- vypracoval evolučnú teóriu, ktorej základom je prírodný výber: O pôvode druhov prírodným výberom Mendel- je zakladateľom genetiky, (Mendelove zákony o dedičnosti) Watson, Crick- popísali štruktúru molekuly DNA Pavlov- vypracoval podmienené reflexy Max von Frisch, Karl Lorenz, Niko Tinbergen- zakladatelia etológie Nirenberg- zostrojil tabuľu kodónov pre AMK Koch- zakladateľ bakteriológie (s Pasteurom) Malpighi- popísal vylučovacie orgány u človeka a u hmyzu Hook- mikroskopoval, zaviedol pojem bunka- v korku stromov Krebs- Krebsov cyklus= citrátový- pri dýchaní Calvin- Calvinov-Bensonov cyklus- 2. fáza fotosyntézy Ivanovskij- zakladateľ virológie ( vírusy) Oparin- vypracoval teóriu o vzniku života na zemi z neživej hmoty Haeckel- zakladateľ ekológie, vymyslel biogenetický zákon: Ontogenéza je skrátená fylogenéza Ehrlich- vynašiel liek proti syfilisu a trypanozóme Cuvier- teória kataliziem (katastrof) Mečnikov- popísal fagocytózu Morgan- genetik Tansley- zaviedol pojem ekosystém Brown- pozoroval rastliny a popísal ich jadro Flaming- penicilín Golgy- Golgiho aparát

Metódy štúdia neživej prírody Metóda- spôsob poznávania pomocou, kt. získavame údaje o skúmaných objektoch, javoch a procesoch. V biológii sa používajú tieto metódy: pozorovanie, pokus a experiment Pozorovanie: najstaršia a najpoužívanejšia metóda - Typy: a) zmyslové- (priame) bez použitia prístrojov (klíčenie) b) nepriame -s použitím prístrojov ( črievička, listy, cibuľa) Pozorovanie musíme viackrát opakovať, aby sme vylúčili chyby. Výsledkom je opis skúmaného objektu, javu alebo procesu. Údaje sa porovnávajú, triedia a vyhodnocujú na základe zhody al. rozdielnosti. Pokus= experiment – na rozdiel od pozorovania zasahujeme do prírodných dejov al. ich umelo vyvoláme pričom zámerne meníme niekt. podmienky, v kt. prebieha jav a sledujeme následky zmien. Potom čo porovnávame s výsledkami tzv. kontrolného pokusu (je to pokus, kt. prebieha v normálnych podmienkach). Pokus podobne ako pozorovanie viackrát opakujeme. Na pokus sa využívajú modelové organizmy, kt. sa dobré darí v laboratórnych podmienkach (baktérie, kvasinky ,myši). Pokusy sa nikdy nerobia na ľuďoch. Hypotéza- názory na určité skutočnosti, kt. ešte nie sú dokázané, ale môžu existovať ,ale musia sa overovať. Vedecký zákon- sú overené hypotézy, kt. vyjadrujú isté stavy a kt. sa v zhodných podmienkach opakujú .Platia pre jeden al. malú skupinu javov. Teória- súbory tvrdení o javoch v skúmanej oblastí a dôsledku, kt. z nich vyplýva. Platia pre viacero javov. Všeobecné vlastnosti organizmov Organizmy pozostávajú z tých istých prvkov a molekúl ako neživá príroda, platia v nich rovnaké fyzikálne a chemické zákony, ale odlišujú sa zložitosťou organizácie. Medzi všeobecné vlastnosti organizmov patria: 1.chemické zloženie- tuky, cukry, nukleové kyseliny, bielkoviny 2.štruktúra- organizmy sú priestorovo ohraničené a majú hierarchické usporiadanie (atóm, molekula, molekulový komplex, organela, bunka, tkanivo alebo pletivo, orgán, organová sústava a celý organizmus) 3. Metabolizmus- organizmy sú otvorené sústavy, kt. si s prostredím vymieňajú látky, energie, informácie Tok látok= látkový metabolizmus- príjem energie, premena, tvorba (syntéza), rozklad a výdaj látok Tok energií= energetický metabolizmus- príjem energie, premena na využiteľnú formu a výdaj nespotrebovanej v podobe tepla alebo energeticky chudobnejších látok Tok informácií- procesy spojené s genetickou informáciou 4.regulácia- slúži na udržiavanie homeostázy a jej predpokladom je autoregulácia 5. reprodukcia a vývoj- rozmnožovanie je nutné, pretože organizmy sú aj časovo ohraničené, pričom sa tu uplatňuje dedičnosť a premenlivosť

Mikroskop a mikroskopová technika Postup pri mikroskopovaní:1.) objektívom si nastavíme najmenšie zväčšenie. 2.) pozeráme do okuláru a pomocou clony nastavíme, aby zorné pole bolo rovnomerne osvetlené 3.) preparát položíme na stolček a prichytíme svorkou. 4.) pozeraním zboku kontrolujeme, aby šošovka objektívu bola čo najbližšie k preparátu, ale aby naň nenarazila. Makrometrickou skrutkou obraz zaostrujeme a doostrujeme mikrometrickou. 5.) celý pozorovaný objekt si orientačne prezrieme. Potom sa vrátime k najvhodnejšiemu miestu a podľa potreby použijeme väčšie zväčšenie 6.)zo zaostreným mikroskopom nikdy nepohybujeme iba si pri ňom vymieňame miesta. 7.) objektívy, okulár, podložné a krycie sklíčka udržiavame v čistote. 8.) obraz predmetu v mikroskope je skutočný, zväčšený a prevrátený. Typy mikroskopov: a) svetelný- vidíme mikroštruktúru b) elektrónový- vidíme ultramikroštruktúru

Organizácia živých sústav Organizmy podľa organizácie vnút. usporiadania rozdeľujeme na: 1.) Nebunkové organizmy 2.) Jednobunkové organizmy 3.) Bunkové kolónie 4.) Mnohobunkovce 5.) Indivíduá vyššieho rádu 1.) Nebunkové organizmy (vírusy)- najjednoduchšie organizmy -zložené z molekulovej kyseliny a bielkoviny - nemajú vlastný metabolizmus, preto existujú ako parazity, nie sú schopné sa rozmnožovať 2.) Jednobunkové organizmy ( mikroorganizmy)- jedna bunka plní všetky funkcie - podľa štruktúry sa delia na: a) prokaryotické- staršie, jednoduchšie, majú nepravé jadro, pretože nie je od cytoplazmy oddelené jadrovou membránou (baktéria) b) eukaryotické- mladšie, sú zložitejšie, majú viac org. a jadro oddelené jadrovou membránou ( prvoky, riasy, mikroskopické huby) 3.) Bunkové kolónie- prechod medzi jedno a mnohobunkovými org. -vznikajú delením materskej bunky na dcérske a tie ostávajú spolu a) jednoduché- pozostávajú z niekoľkých úplne rovnocenných buniek. Každá takáto bunka môže žiť v istých podmienkach ako samostatné indivíduum b) zložitejšie- v týchto kolóniách bunky sa začínajú špecializovať. Bunky na protiľahlých plochách sú štruktúrne a funkčne odlišné schopnosti ďalej sa rozmnožovať ostáva len niektorým bunkám 4.) Mnohobunkové organizmy- pozostávajú z veľkého počtu eukaryotických buniek a tie sa špecializujú (diferencujú) - platí hierarchický princíp výstavby - rastliny, huby, živočíchy, človek 5.) Indivíduá vyššieho rádu- sú organizmy s trvalou anatomickou a funkčnou diferenciáciou v spoločenstve - nemôžu samostatne existovať - sociálny hmyz ( včely, mravce, termity) - kŕdle, svorky, stáda, čriedy majú tiež istú organizovanosť, ale zameniteľnú funkciu, preto ich voláme obligátne spoločenstvá

Bunka (Cellula) -základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych tiel -zákl. každého organizmu rastlín a živočíchov- nositeľ všetkých živ. funkcií -každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky -cytológia – vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom bunky -bunková teória: 1.)základom každého organizmu je bunka 2.) každá bunka vzniká delením Všeobecné vlastnosti bunky- chemické zloženie -stavba (štruktúra) -metabolizmus(výmena látok a energie) a syntéza látok -rozmnožovanie (reprodukcia) -dedičnosť(prenos genetickej informácie) Typy buniek: 1.) Prokaryotická (staršia, jednoduchšia) 2.) Eukaryotická (mladšia, zložitejšia : rastlinná a živočíšna) Chemické vlastnosti bunky: 60-90% tvorí voda a soli 10-40% tvoria organické látky Voda, soli a organické látky tvoria funkcie:    

Konštrukčná- stavebné látky (bielkoviny, cukry, tuky) Metabolická- katalyzujú a regulujú chem. procesy (nukleové kyseliny- prenos genet. info.) Zásobná- zdroj energie (cukry, tuky) Substrátová- vytvárajú vhodné prostredie pre deje (voda)

Voda a anorganické látky 1.voda-60-90%( 65%) hmotnosti bunky -obsah vody počas života kolíše a závisí to od :1.veku (embryo 95%) 2.orgánu (semená 15%) 3.prostredia (bunky vodných rias až 90%) Funkcie vody :rozpúšťadlo anorgan. a niekt. organ. látok -tvorí prostredie pre priebeh chem. reakcií -rozvádza rozpustné látky do buniek, tkanív a pletív -podmieňuje fyz. procesy (difúzia, osmóza) -termoregulácia -fotolýza (rozklad) vody ako súčasť fotosyntetického procesu u rastlín -vodičom elektriny -vplyv na tepelné hospodárenie buniek -môže byť produkt metabolizmu -pri dýchaní 2.Anorganické látky -podmieňujú fyz. a chem. vlastnosti buniek, látkovú premenu, sú zdrojom voľných iónov - udržiavajú homeostázu a Ph -chloridy, uhličitany, fosforečňany : Fe- súčasťou hemoglobínu Mg- súčasťou chlorofylu 3.Organické látky -základom je štvorväzbový uhlík, atómy vodíka, kyslíka, uhlíka a síry -Delenie:1.) nízkomolekulové- tuky, cukry 2.)vysokomolekulové- bielkoviny, NK

SACHARIDY (cukry)-zákl. stavebnou jednotkou sú monosacharidy -Glukóza= hroznový cukor -Fruktóza= ovocný cukor -spájaním vznikajú disacharidy: sacharóza= repný cukor laktóza= mliečny cukor maltóza= sladový cukor -spájaním disacharidov –polysacharidy: (najviac zastúpené) –škrob, glykogén, chitín, celulóza -Funkcie:1.) zásobna- zdroj energie(škrob -rastliny, glykogén- živočíchy) 2.) stavebná (celulóza- rastliny .,chitín- huby) 3.) zákl.zložka hormónov, enzýmov, NK, membrán LIPIDY (tuky) -zákl. staveb. jednotka- glycerol + vyššie mastné kyseliny -zložené tuky- fosfolipidy , jednoduché- lipidy -Funkcie: 1.) energetická- najvýznamnejší zdroj energie 2.) tepelne a mechanicky chránia organizmy 3.) podieľajú sa na stavbe biomembrán 4.) ovplyvňujú príjem a výdaj látok 5.) súčasťou vitamínov a hormónov 6.) podieľajú sa na prenose vzruchov PROTEÍNY (bielkoviny)- zákl .staveb. jednotkou sú aminokyseliny (AMK); sú pospájané peptidovou väzbou do polypeptidového reťazca -vysokomolekulové Delenie: a) podľa zložitosti :1.) jednoduché-(proteíny)-obsahujú iba AMK 2.) zložené (proteidy)- obsahujú aj nebielkovinovú zložku -ak budú obsahovať tuk= lipoproteidy a) podľa tvaru: 1.)fibrilárne (vláknité) -mechanická funkcia 2.) globulárne (guľovité)-metabolická funkcia Funkcie :1.)štruktúrna -zúčastňuje sa na stavbe biomembrán a bunkových organel 2.) metabolická- katalyzuje všetky reakcie v bunke 3.) informačná -reguluje bunkové procesy a medzibunkové vzťahy Rozdelenie bielkovín podľa funkcií: 1.) prenosné proteíny- hemoglobín 2.) štruktúrne- keratín vo vlasoch, tuburín- tvorí dlhé vlákna 3.) receptorové- zachytávaju fyz. a chem. signály a spracúvajú ich ďalej -rodopsín v sietnici, acetylcholín- nachádza sa v svalovej bunke, prijíma signály zo zakončenia neurónov 4.) enzýmy- zúčastňujú sa na metabolizme - apoenzým (bielk.) a koenzým (nebielkovinová) 5.) pohybové proteíny- myozín a aktín 6.) signálové –prenášajú informačné signály z bunky do bunky -hormóny, rastové faktory 7.) zásobné -ukladajú do zásoby malé molekuly alebo ióny -feritín –ukladá Fe v pečeni NUKLEOVÉ KYSELINY: -DNA- deoxyribonukleová kyselina (dvojvláknová) -RNA- ribonukleová kys. (jednovláknová) - základnou stavebnou jednotkou je nukleotid: 1.) pentóza (cukor) : a) deoxyribóza (DNA) b) ribóza (RNA) 2.) zvyšok H3PO4 (kys. fosforečnej ) (DNA) 3.) dusikaté bázy : a)adenin, quanin, cytozin, tymin (DNA) b)adenin, quanin, cytozin, uracil (RNA) -purínove- A,G -pyrimidinové- C,T,U -spájajú sa :A-T(U) =princíp komplementariky C-G

- Funkcie: -zodpovedajú za organizáciu a rozmnožovanie bunky -zabezpečujú prenos znakov a vlastností z rodičov na potomkov -podieľajú sa na biosyntéze bielkovín (tvorba bielkovín) -základ dedičnosti Štruktúra bunky Pod štruktúrou bunky rozumieme:1.) tvar- guľovitý, kockovitý, tyčinkovitý, vajcovitý ,hviezdicovitý, ... 2.)veľkosť- väčšina buniek má 10-100 µm (mikrometrov) 3.) vnútorné usporiadanie- zložitosť vnútornej organizácie Štruktúra eukaryotickej bunky EB má tieto časti:1.) bunkové povrchy- bunková stena a cytoplazmatická membrána 2.)cytoplazma 3.)bunkové organely: a) membránové: jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, vakuoly, lyzozómy b) fibrilárne: mitotický aparát, chromozómy, cytoskelet c) ribozómy 4.) neživé súčasti bunky Bunková stena- majú ju rastliny, huby a úplne chýba živočíchom, zabezpečuje mechanickú ochranu bunky a výmenu látok medzi bunkou a prostredím, pretože je priepustná (permeabilná) - spevňovaná vápnikom, krémikom -na povrchu- celulóza (rastl.), chitín (huby) Cytoplazmatická membrána= Plazmaléma- majú ju všetky bunky, reguluje príjem a výdaj látok, je semipermeabilná (polopriepustná). Obsahuje receptory na zachytávanie signálov, dôležitých pre biochemické a fyzikálne procesy Cytoplazma= cytosol- vytvára prostredie pre život a aktivitu organel, pozostáva z organických a anorganických látok, je vo viskóznom stave (závisí od typu bunky, metabolických procesov a vnútorného prostredia). V cytoplazme prebieha výmena a premena látok a energie. Organely: eukaryotické bunky sú rozčlenené membránami, je to dôležité pre aktivitu bunky, čo závisí od enzýmov. Všetky membrány v bunke nazývame biomembrány a pozostávajú z dvojvrstvy fosfolipidov= bimolekulový film. Medzi nich sú včlenené bielkoviny, ktoré môžu byť: a) periferné- nachádzajú sa na okraji b) integrálne- prechádzajú cez celý povrch Bunkové organely: a) membránové: 1.) jadro (nucleos, karyon)- základná organela bunky, pretože je to reprodukčné riadiace a koordinačné centrum. -Stavba: ma dvojvrstvovú membránu- karyoléma, v nej sú jadrové póry, vo vnútri sa nachádza jadrová hmota- chromatín, nachádzajú sa tam chromozómy a jadierko- nucleous ( jadierko sa stráca počas delenia bunky a pozostáva z RNA a bielkovín) 2.) plastidy- majú ich iba rastliny: chloroplasty (zelené), chromoplasty (červeno-orandžové), leukoplasty (bezfarebné) . - Chloroplasty- majú dvojitú membránu (medzi nimi je periplastidový priestor), vo vnútri je hmota stróma, ďalej sú tam graná (granum), ktoré sú poukladané na seba a vytvárajú tylakoid a tylakoidy viažu na seba chlorofyl - Funkcie: zúčastňujú sa pri fotosyntéze 3.) mitochondrie- majú dvojitú membránu ( medzi nimi je perimitochondriálny priestor), vonkajšia je hladká, vnútorná je zriasená- vytvára priehradky- kristy, vo vnútri je hmota- matrix, v nej sú bielkoviny a mitochondriálna DNA -Funkcie- energetické centrum bunky, pretože tu prebieha viacero reakcií, pri kt. sa uvoľňuje energia - metabolickorespiračné centrum 4.) endoplazmatické retikulum- systém sploštených mechúrikov, máme 2 formy: a) granulované retikulum (drsné, zrnité)- podieľa sa na syntéze bielkovín b) agranulovaná forma (hladká)- podieľa sa na syntéze lipidov, steroidov, vitamínu D a iných organel

5.) Golgiho aparát- základnou stavebnou jednotkou je diktilzóm, kt. pozostáva z veľkých a malých mechúrikov. Veľké mechúriky majú syntetickú funkciu- tvoria enzýmy, pektíny a malé mechúriky majú sekréčnu funkciu- upravujú látky, kt. sa majú z bunky vylúčiť Endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát sú syntetické centrabunky 6.) vakuoly- majú trojvrstvovú membránu- tonoplast, u mladých buniek je viacero malých vákuol, u starších splývajú do jednej centrálnej vákuoly. Majú ich rastlinné bunky, sú vyplnené bunkovou šťavou, udržujú turgor (vnútorný tlak), sú zásobarňou látok . Vakuoly majú aj živočíšne jednobunkovceprvoky, konkrétne sú: potravové (tráviace), vylučovacie, pulzujúce. 7.) lyzozómy- majú ich iba živočíšne bunky, obsahujú hydrolitické= tráviace enzýmy- podieľajú sa na trávení (vnútrobunkové) a rozklade látok b) fibrilárne organely: 1.) mitotický aparát-podieľa sa na nepravom delení bunky= mitóza. Zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek a pozostáva z 2 častí: a)centriol- stála súčasť b) deliace vretienko- nestála súčasť- len počas delenia bunky 2.) chromozómy- sú stálou súčasťou jadra, sú nukleoproteínové častice, je v nich uložená genetická informácia a sú viditeľné len počas delenia bunky 3.) cytoskelet= dynamická kostra bunky, pozostáva z: a)mikrofilamenty (vlákna)- vnút. pohyb cytoplazmy a vonkajší pohyb bunky b)mikrotubuly (rúrky)- slúžia na pohyb c)intermediárne filamenty- spevňujú- spevňov. opora Funkcie:1.) mechanická- určuje tvar bunky 2.) oporná 3.) pohybová c) ribozómy- sú buď na povrchu endoplazmatického retikula, alebo voľne v cytoplazme (delia sa na 2 podjednotyky: veľká a malá), pozostáva z RNA a bielkovín a podieľajú sa na syntéze bielkovín Neživé súčasti bunky: nachádzajú sa vo vákuolách alebo v cytoplazme, patria sem: rôzne kryštalické útvary= inklúzie, nachádzajú sa tu sekréty (sliz), štruktúry, rezervné látky (škrob) Odlišnosti rastlinnej bunky od živočíšnej: -živočíšna nemá bunkovú stenu, živočíšna nemá vákuolu, ale namiesto toho má lyzozómy, živočíšna nemá plastidy

Štruktúra prokaryotickej bunky Prokaryotická bunka je jednoduchšia ako eukaryotická, vnútorný priestor nemá rozčlenený membránami, jediná membrána v bunke je cytoplazmatická, majú nepravé jadro (nukleoid), ktoré nemá jadrovú membránu, tvorí ho jedna molekula DNA nazývaná prokaryotický chromozóm. V cytoplazme sa nachádzajú ribozómy a neživé súčasti bunky (inklúzie). Niektoré majú na povrchu slizové puzdro a bičíky.

Eukaryotická bunka

Prokaryotická bunka

Živočíšna bunka

Rastlinná bunka

Bakteriálna bunka

Cytoplazma

A

A

A

Cytoplazmatická membrána

A

A

A

Bunková stena

niektoré

A

A

Vakuoly

niektoré

A

niektoré

Plastidy

N

A

N

Bičíky

niektoré

niektoré

niektoré

Mitochondrie

A

A

Endoplazmatické retikulum

A

A

N

Golgiho aparát

A

A

N

Jadro

A

A

Jadrová membrána

A

A

N

Deliace vterienko

A

A

N

Chromozómy

A

A

1

Jadierko

A

A

N

Ribozómy

A

A

A

Lyzozómy

A

N

N

mezozómy

A (nepravé-nukleoid)

Rozmnožovanie bunky (reprodukcia) -je základom ontogenézy každého jedinca. Bunky sa delia, rastú a vyvíjajú podľa genetickej informácie v DNA materskej bunky -Význam: zabezpečuje regeneráciu poškodených tkanív, orgánov a náhradu opotrebovaných buniek -obdobie, kedy sa bunka nedelí sa nazýva interfáza. Interfáza+ delenie buniek dokopy tvoria bunkový cyklus= obdobie života bunky. Bunkový cyklus: -Interfáza: 1.) G1- fáza= postmitotická fáza 2.) S- fáza = syntetická fáza 3.) G2- fáza= predmitotická fáza -Delenie buniek: M-fáza (mitóza) G1- fáza- začína v okamihu vzniku dcérskej bunky (po mitóze); rastové procesy+ syntéza bielkovín. V tejto fáze je uložený hl. kontrolný uzol, kt. má regulačnú funkciu ( za nepriaznivých podmienok sa bunkový cyklus zastavuje) -keď sa neobnoví prísun živín= GENULA – trvalé ukončenie bunkového cyklu S-fáza- dochádza k replikácii (zdvojeniu) DNA a ku zdvojeniu jednochromatídových chromozómov na dvojchromatídové G2- fáza- pokračuje syntéza bielkovín( najmä tých, kt. budú súčasťou mitotického aparátu), pribúdajú bunkové štruktúry, bunka rastie , pripravuje sa na karyokinézu M-fáza- rozdelí sa jadro- KARYOKINÉZA a potom rozdelenie bunky- CYTOKINÉZA - karyokinéza može prebehnúť viackrát a ak sa bunka rozdelí iba raz bunky sú viacjadrové (mikroskop. huby- nižšie alebo pre sval. vlákna- priečne pruh.) TRVANIE: G1- fáza: 30-40% bunkového cyklu S-fáza: 30-50% bunkového cyklu G2- fáza: 10-20% bunkového cyklu M-fáza: 5-10% bunkového cyklu Generačná doba bunky- časové trvanie bunkového cyklu -je daná geneticky a pre rozličné bunky je rozdielna, je ovplyvnená vonkajšími faktormi Regulácia bunkového cyklu: zabezpečujú regulačné mechanizmy (chem. látky), môžu mať: a) stimulačný účinok (stimulátory)- podporujú delenie buniek b) inhibičný účinok (inhibítory) – spomaľujú až zastavujú bunkové delenie, napr. cytostatiká- látky, ktoré sa podávajú pri liečbe nádorových ochorení (rakovina) - niektoré bunky stratili schopnosť deliť sa : -u živočíchov sietkovice - u človeka mozgové bunky a červené krvinky CHROMOZÓMY: -sú nositeľmi genetickej informácie, sú väčšinou v jadre (môžu byť aj v chloroplastoch a mitochondriách), pozostávajú z DNA a bielkovín

-Typy chromozómov: tyčinkovitý

bodkovitý

tvar písmena J

tvar písmena V

-Typy chromozómov podľa umiestnenia centroméry:1.metacentrický= rovnoramenný 2.submetacentrický= nerovnoramenný 3.akrocentrický 4.telocentrický -počet, tvar a veľkosť je pre každý druh charakteristický a relatívne stály. Súbor chromozómov v pohlavných bunkách  sada (u človeka 23 chromozómov). Pohlavné bunky sú haploidné (n). V telových bunkách 2 sady chromozómov a označ. ich diploidné (2n) Typy delenia buniek: I. mitóza- nepriame delenie buniek II. amitóza- priame delenie buniek III. meióza- redukčné delenie buniek I. Mitóza- najčastejší spôsob delenia. Materská bunka sa rozdelí na 2 dcérske, kt. sú s ňou úplne identické, tým sa zabezpečí presné rozdelenie genetického materiálu. Prebieha pomocou mitotického aparátu (centriol- stále, deliace vretienko- existuje iba počas delenia bunky). Pred mitózou v interfáze sa zdvojuje jednochromatidový chromozóm na dvojchromatídový a replikuje sa DNA -Fázy mitózy: 1.) Profáza- chromozómy sa špiralizujú (zviditeľňujú), zaniká jadierko, rozpúšťa sa jadrová membrána (karyoléma), vzniká deliace vretienko, centriol sa rozdelí na 2 časti a tie sa posúvajú k pólom bunky - vzniká hviezdicovitý útvar- monaster 2.)Metafáza- chromozómy sa sústreďujú do rovníkovej (centrálnej- ekvatoriálnej) roviny a ešte ostávajú spojené v mieste centroméry 3.)Anafáza- chromozómy sa rozdelia v mieste centroméry a rozdelené chromatídy sú priťahované k pólom bunky skracovaním deliaceho vretienka 4.) Telofáza- zaniká deliace vretienko, chromozómy sa dešpiralizujú (zneviditeľňujú), obnoví sa jadrový obal a jadierko a prebehne karyokinéza a cytokinéza-( v rastlinnej bunke sa vytvorí priehradka z bunkovej steny a živočíšna bunka sa v strede zaškrtí) -v živočíšnej bunke prebieha cytokinéza pod cytoplazmatickou membránou, kde vznikne kontraktický prstenec (prstenec z aktínových a myozínových vláken), prstenec sa sťahuje a ťahá cytoplazmatickú membránu dovnútra. Pri rastlinných bunkách- v strede bunky vzniká nová bunková stena, kt. rastie smerom k povrchu- výsledkom sú 2 identické bunky Interfáza:

Anafáza:

Profáza:

Telofáza:

Podstata: raz prebehne cytokinéza a raz replikácia DNA

Metafáza:

II. Amitóza: je to zriedkavý spôsob delenia. Delia sa tak bunky, kt. potrebujú rýchle obnovenie opotrebovaných alebo poškodených časti orgánov. Takto sa delia patogénne (choré napr. nádorové) bunky. Nevytvára sa deliaci aparát ani sa nezdvojujú chromozómy, preto nemusí byť presne rozdelený genetický materiál. Zaškrtí sa jadro, natiahne sa a rozdelí na 2 časti a potom sa rozdelí aj cytoplazma. Takto vznikajú 2 dcérske bunky. III. Meióza: redukuje sa počet chromozómov na polovicu, vznikajú tak gaméty (pohlavné bunky), vítrusy, peľové zrnká Podstata: cytokinéza prebehne 2-krát, ale replikácia DNA iba raz - pozostáva z 2 delení: 1.)heterotypické= 1. meiotické delenie 2.)homeotypické= 2. meiotické delenie 1.)Heterotypické- redukuje sa počet chromozómov na polovicu -fázy heterotypického delenia: Interfáza: zdvojí sa počet chromozómov aj DNA 1. Profáza: chromozómy sa špiralizujú, párujú sa homologické chromozómy a vznikajú bivalenty –(dochádza ku crossing-overu (prekríženie), kedy si vymenia genetický materiál). Na konci sa homologické chromozómy oddeľujú, zaniká jadrová membrána a jadierko, vzniká deliace vretienko. - delí sa na: 1.Leptotéma (leptotémne štádium)-chromozómy sú dlhé vláknité 2. Zygotéma (zygotémne štádium)-vznikajú bivalenty- homologické chromozómy sa párujú 3. Pachytéma (pachytémne štádium)- chromozómy sa skracujú, špiralizujú a otáčajú sa okolo seba –prekríženie 4. Diptoléma (diptolémne štádium)- chromozómy sa začínajú centromérami oddiaľovať a v mieste prekríženia sa uskutoční crossing-over  rekombinácia genetického materiálu 5.Diakinéza- výrazné oddialenie chromozómov (bivalentov) 2.Metafáza: chromozómy (bivalenty) sa sústreďujú do centrálnej roviny, ale nerozdelia sa pozdĺžne 3.Anafáza: celé chromozómy prechádzajú na opačné póly bunky, čím sa redukuje počet chromozómov na polovicu 4.Telofáza: chromozómy sa dešpiralizujú, obnoví sa jadrová membrána, prebehne karyokinéza a cytokinéza a vznikajú 2 bunky s polovičným počtom chromozómov. Po heterotypickom delení nastáva krátka interfáza, kedy sa nezdvojuje DNA -(interfáza rovnaká) Profáza: Metafáza: Anafáza: Telofáza:

2.Homeotypické: -fázy:1. Profáza- je totožná z mitózou 2. Metafáza- chromozómy sa pozdĺžne rozdelia na 2 chromatídy 3. Anafáza- Chromatídy putujú k opačným pólom bunky a stávajú sa dcérskymi chromozómami 4. Telofáza- prebieha karyokinéza a cytokinéza a vznikajú 4 bunky s haploidným počtom chromozómov Profáza:

Metafáza:

Anafáza:

Telofáza:

Príjem a výdaj látok bunkou  uskutočňuje sa cez cytoplazmatickú membránu, kt. je semipermeabilná. Po smrti bunky sa stáva permeabilnou. Prijíma látky potrebné na:- krytie spotreby energie (cukry, tuky) -stavbu bunky (cukry, bielkoviny) -riadenie činnosti bunky (bielkoviny, hormóny, enzýmy) -chod metabolických procesov (voda, ióny, vitamíny) Bunka vylučuje:- látky, kt. nepotrebuje alebo sú pre ňu škodlivé (oxid uhličitý, močovina) -potrebujú iné bunky (enzýmy, vitamíny, hormóny) -potrebné na ochranu ( protilátky) Základné spôsoby prenosu látok: 1.)pasívny transport- prebieha bez potreby energie difúzia a osmóza 2.)aktívny transport- s energiou dodať  endocytóza, exocytóza, transport pomocou bielkovinových prenášačov Difúzia- pohyb molekúl, atómov a iónov po koncentračnom spáde (z vyššej na nižšiu) -rýchlosť závisí od koncentrácie látky na oboch stranách cytoplazmatickej membrány -proces sa zastaví, keď sa koncentrácia vyrovná -prenášajú sa tak látky s malými molekulami (kyslík, oxid uhličitý, organické neekrofily- alkohol a močovina, niektoré jedy a farbivá) Osmóza- jednosmerný prechod molekúl cez cytoplazmatickú membránu, voda prechádza cez membránu do roztoku -bunka môže vodu nasávať alebo strácať podľa toho, aká je koncentrácia osmoticky aktívnych častíc v bunke (vakuole) a prostredí -podľa toho, aká je koncentrácia môžu nastať tieto možnosti: 1.) Izotonické prostredie- rovnaká koncentrácia častíc v bunke a prostredí  nič sa nedeje 2.) Hypertonické prostredie- má vyššiu koncentráciu osmoticky aktívnych častíc ak bunka; molekuly vody difundujú z bunky do prostredia, preto bunka stráca vodu, živočíšna bunka sa scvrkáva, pretože nemá bunkovú stenu; v rastlinnej bunke sa odtiahne cytoplazmatická membrána od bunkovej steny  tento jav sa nazýva plazmolýza (u rastlín)- napr. posolené uhorky alebo paradajky – soľ z nej vyťahuje vodu - u živočíchov- plazmorýza- zmrštenie celej bunky, napr. sladkovodné ryby v morskej vode, potretie ruky alkoholom 3.)Hypotonické prostredie- nižšia koncentrácia osmoticky aktívnych častíc ako bunkanasáva vodu, zväčšuje svoj objem, živočíšna bunka praská a rastlinná bunka môže prasknúť v extrémnych prostrediach  tento jav sa nazýva plazmoptýza (=osmotická lýza) napr. prasknuté ovocie po dlhotrvajúcom daždi, morské druhy v sladkovodnej vode neprežijú, hemolýza- rozklad erytrocytov v destilovanej vode

Aktívny transport- prenos molekúl proti koncentračnému spádu a je potrebné dodať energiu vo forme ATP kys. adenozintrifosfát

1.trasnsport pomocou bielkovinových prenášačov- bunka takto prijíma látky s väčšími molekulami ióny,Na,K a Ca, cukry (monosacharidy) a aminokyseliny. V bunke je viacero druhov bielkovín, pretože väzba medzi bielkovinami a prenášanou látkou je veľmi špecifická

Typy proteínov:1.) kanálové proteíny- v membráne vytvárajú úzke páry, kt. môžu prechádzať iba ióny (ónové kanály) a sú uzavierateľné 2.) prenášačové proteíny- na 1 strane membrány naviažu na seba látku a zmenou svojej priestorovej štruktúry ju premiestnia za membránu 2.endocytóza- príjem látok, kedy je nutná prestavba cytoplazmatickej membrány, zúčastňuje sa na tom cytoskelet a)pinocytóza- príjem tekutých látok. Na určitom mieste sa preliači cytoplazmatická membrána do vnútra, zväčšuje sa to až sa nakoniec odškrtí vo forme mechúrika pinocytová vakuola - popísal ju Lewis

b)fagocytóza- príjem pevných látok. Bunka vytvára panôžky / pseudopódie/ plazmatické výbežky, pomocou nich obalí látky a uzavrie ju vznikom fagocytovej vakuoly -popísal ju Mečnikov

3.exocytóza-výdaj látok, kt. prebieha za pomoci cytoskeletu, vydávajú sa tak nadbytočné, škodlivé látky potrebné pre iné bunky. Látky, kt. chce bunka vylúčiť sa obklopia mechúrikom vytvorením membrány endoplazmatického retikula alebo Golgiho aparátu. Mechúrik putuje k cytoplazmatickej membráne, splynie s ňou a jeho obsah sa vylúči do prostredia. Vylučuje odpadové látky, polysacharidy bunkových stien rastlinných buniek, molekuly extracelulárnej matrix, extracelulárne enzýmy, krvné bielkoviny, protilátky, hormóny, neurotransmitery

Prenos energie v bunke Získaná energia sa zhromažďuje v molekule ATP- je univerzálnym prenášačom energie Stavba ATP: obsahuje adenin+ ribóza+ 3 zvyšky kyseliny fosforečnej

̴ ̴

ATP= A+R+ P P P -medzi zvyškami je špeciálny typ kovalentnej väzby, kde sa akumuluje veľa energie a preto ju voláme makroergická fosfátová väzba (ak odštiepíme ADP- adenozindifosfát) -tvorí sa v mitochondriách, proces torby sa nazýva fosforylácia, ale spotrebúva sa na rôznych miestach, nemôžu prechádzať z bunky do bunky DEFOSFORYLÁCIA Energia sa z ATP uvoľňuje hydrolitickým štiepením: ATP+ H2O  ADP+ H3PO4+ 50 KJ (energia) FOSFORYLÁCIA

̴

ADP= A+R+P P  kys. adenozindifosforečná Časť chemickej energie, kt. sa pri premene ATP uvoľní a bunka je schopná ju využiť (konať prácu) sa nazýva voľná (Gibsova) energia. Pri každej premene sa časť premení na teplo, kt. bunka vyžaruje do prostredia. analógy k ATP: GTP- guanozíntrifosfát CTP- cytidíntrifosfát TTP- tymidíntrifosfát UTP- uridíntrifosfát -v tukoch a cukroch sa uskladňujú

VÍRUSY Vírus – vnútrobunkový parazit, rozmnožuje sa len v bunke lebo nemá vlastný biosyntetický aparát - jedna vírusová častica – vírion - veda o vírusoch je virológia --> zakladateľ Ivanovskij Stavba: najčastejšie majú guľovitý alebo tyčinkovitý tvar

Prenášanie vírusov - kašeľ, kýchanie- infekcie dýchacieho ústrojenstva ( zápal pľúc) - virus detskej obrny výkalmi, prechádza na jedlo pomocou much - AIDS krvou a sex. stykom - vírusy, ktoré napádajú rastliny – hmyzom (voškami), fyzickým kontaktom medzi listami a koreňmi, semienka, hľuzy, odrezky Rozmnožovanie - rozmnožovanie sa vnútri napadnutých buniek vo fázach: 1. Vírusová častica priľne na povrch bunky 2. Vírusová častiva prenikne do bunky celá alebo iba jej nukleova kyselina 3. Napadnutej bunke sa vytvorí nukleova kyselina a bielkovina vírusu, vzniká niekoľko stoviek viriónov 4. Virióny sa z bunky uvoľňujú a môžu napádať ďalšie bunky -vstupnou bránou sú sliznice a koža – v organizme sa šíri krvou a lymfou (miazgou) a nervovými dráhami Rozdelenie (podľa typu napadnutého organizmu): 1. BAKTERIÁLNE – bakteriofágy – preniká len nukleová kyselina Pr: fáglambda 2. RASTLINNÉ – prevažne RNA vírusy – do bunky preniká celý virión Pr: vírus tabakovej mozaiky, vírus mozaiky zemiakov 3. ŽIVOČÍŠNE – slintačka, krívačka, mor u človeka – kiahne (varicella zoster), pásový opar, detská obrna (poliovirus), besnota, osýpky, chrípka, nádcha, žltačka, opar (herpes simplex), zápal mozgových blán, zápal príušných žliaz, AIDS (HIV), SARS (koronavírus), mononukleóza (Epstein Barrovej) špeciálna skupina- onkovírusy – za urč. podmienok spôsob. neregulovateľné množenie buniek, vznik zhubných nádorov Spôsoby prežívania vírusov v bunke: 1. PERZISTENCIA – prežívať, priživovať sa - virus prenikne do bunky ale nerozmnožuje sa 2. VIROGÉNIA – virus vnikne do bunky , včlení sa do jej DNA a pri delení buniek prechádza do dcérskych buniek ako tzv. provirus, kde sa vo vhodných podmienkach môže z DNA vyčleniť a môže sa začať rozmnožovať 3. LYTICKÝ CYKLUS VÍRUSOVEJ REPRODUKCIE – virus prenikne do bunky, rozmnožuje sa a spôsobuje lýzu– rozklad tvar vírusov : a) tyčinkovitý b) guľovitý

BAKTÉRIE - bakteriológia – veda o baktériách - zakldateľ Pasteur, Koch Stavba – jednobunkové prokaryotické organizmy – na povrchu je bunková stena tvorená poptidoglykanom a pod ňou cytoplazmatická membrána - vo vnútri je cytoplazma (ribozómy, molekula DNA) - niektoré baktérie majú bičík, iné slizové puzdro na povrchu Tvary baktéríí: 1. Guľovitý – koky (diplokoky, tetrakoky, streptokoky, stafylokoky) 2. Tyčinkovitý – bacily a vibriá 3. Špirálovitý – spirily, spirochéty 4. Vláknitý – aktinomycéty Rozmnožovanie baktérií: 1. POHLAVNE: a) priečne delenie b) rozpad vláken c) spórami d) pučanie 2. NEPOHLAVNE: výmena genetickej informácie s inou baktériou Rozdelenie baktérií -podľa vzťahu ku kyslíku: a) aerobné- bez kyslíka by zahynuli b) anaerobné- nepotrebujú kyslík c) fakultatívne anaerobné- dočastne prežijú bez kyslíka -podľa vzťahu k uhlíku: a) autotrofné- sebestačné, zdroj CO2 b) hererotrofné- zdrojom sú organické látky -podľa spôsobu získavania energie: a) chemotrofné org.- chem. látka b) fototrofné org.- svetlo Výskyt baktérií: 1. SAPROFYTY- org. ktoré dokážu rozkladať organické látky na anorganické 2. SYMBIÓZA- s rastlinami, so živočíchmi, s človekom 3. AKO PARAZITY- na živom organizme Prenos baktérií: - priamym stykom, potravou, vdychovaním, poranenou kožou (infekcia váh, pohl. choroby, tetanus), bodnutie hmyzom Ochorenia: hnisanie,, tuberkulóza, angina, týfus, šarlach, čierny kašeľ, antrax, tetanus, syphilis, kvapavka, salmonelóza, listerióza - na ich liečbu sa využívajú antibiotiká - antobiotická rezistencia- vzniká ak sa antibiotiká podávané nesprávne alebo príliš často Pozitívny význam: - v prírode- spolu s hubami zabezpečujú obeh látok v prírode - podieľajú sa na samočistení vodných tokov - vo farmaceutickom priemysle – antobiotiká, vitamény - mliekarenský priemysel – kyslé mlieka Negatívny význam: - hnitie - spôsobujé rôzne ochorenia rastlín, živočíchov, človeka (respiračné, pohlavné, infekčné, hnačkové)

Rastlinné pletivá Pletivo- súbor buniek rovnakého tvaru a rovnakej funkcie Bunky sú pospájané plazmodezmami, kt. zabezpečujú výmenu látok a komunikáciu s prostredím Histológia- zaoberá sa tvarom a stavbou pletív Rozdelenie pletív podľa pôvodu: 1.) pravé pletivá:- vznikajú delením buniek, kt. zostávajú po delení spojené. Priehradky medzi bunkami sú spočiatku tenké, neskôr hrubnú. V zhrubnutých stenách sú nezhrubnuté miesta- bodky, kt. zabezpečujú výmenu látok 2.)nepravé pletivá:- vznikajú druhotným zoskupovaním voľných buniek - u húb napr. PARENCHÝM alebo PSEUDOPARENCHÝM Rozdelenie pletív: I. rozdelenie podľa schopnosti deliť sa:1. meristémy (delivé pletivá) 2. trváce pletivá II. rozdelenie podľa zhrubnutia bunkovej steny: 1.parenchymatické pletivo (parenchým) 2.prozenchymatické pletivo (prozenchým) 3.kolenchymatické pletivo (kolenchým) 4. sklerenchymatické pletivo (sklerenchým) III. rozdelenie podľa funkcie: 1.krycie (pokožkové) 2.vodivé 3. základné I.1.meristémy- vznikajú z jednej deliacej bunky, kt. má trvalo zachovanú schopnosť deliť sa= iniciála. Bunky sa iba delia, nerastú, majú veľké jadro, majú tenké bunkové steny a veľa malých vákuol. Nachádzajú sa vo vrcholových častiach koreňa a stonky. -typy meristémov: -pôvodný (vrcholový)- PROTOMERISTÉM -primárny- PRVOTNÝ MERISTÉM: dermatogén- dáva vznik pokožke periblém- dáva vznik primárnej kôre plerom- dáva vznik základnému pletivu prokarbium- dáva vznik prvotnému drevu a lyku -sekundárny: kambium- u drevín vytvára druhotné drevo felogén- korkotvorné pletivo 2.trváce pletivá- vznikajú po diferenciácii ( nevratný proces). Bunky sú špecializované na vykonávanie určitej funkcie a ďalej sa nedelia II. 1.parenchymatické pletivo- bunky sú tenkostenné, približne rovnakých rozmerov, nachádzajú sa medzi nimi medzibunkové priestory- interceluláry (napr. stržeň bazy čiernej) -v zásobných orgánoch, v cievnych zväzkoch 2.prozenchymatické pletivo- bunky sú natiahnuté v jednom smere z málo rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami po celom obvode (napr. pokožka cibule) 3.kolenchymatické pletivo- bunky majú nerovnomerne zhrubnuté bunkové steny, väčšinou sú v rohoch  rohový kolenchým. Nachádza sa v tých častiach rastliny, kt. sú namáhané otáčaním a ťahom a dodáva pružnosť a pevnosť (napr. kolienka tráv, žilnatina listov, stopky) - má mechanickú funkciu

4.sklerenchymatické pletivo- bunkové steny sú rovnomerne zhrubnuté po celom obvode alebo sú zhrubnuté celé bunky sklereidy= kamenné bunky (napr. kôstky slivky, škrupinka orecha, steblo trávy) - má mechanickú funkciu III.1.)krycie (pokožkové) pletivá- bunky sú tesne vedľa seba, nemajú medzibunkové priestory a sú rozličného tvaru. - Pokožka nadzemných orgánov- epiderma a pokožka podzemných –rizoderma Funkcie: zabezpečujú ochranu pred mechanickým poškodením, pred nepriaznivými podmienkami, nadmerným vyparovaním vody a zabezpečuje výmenu látok Na pokožke sa vytvárajú špeciálne útvary: a)kutikula- súvislá vrstva na bunkovej stene listov a stoniek, obsahuje kutín (nepriepustná vrstva), kt. neprepúšťa vodu a plyny; zabraňuje vysychaniu b)prieduchy- tvoria ho 2 zatváravé bunky fazuľovitého (obličkovitého) tvaru. Medzi bunkami je prieduchová štrbina, prieduchy obsahujú chloroplasty. Zabezpečujú výmenu plynov a vody c)hydatódy- sú premenené prieduchy, stratili zatváraciu schopnosť, vylučujú vodu a soli pri nadbytku vodných pár- gutácia d)trichómy= chlpy- vyrastajú z 1 pokožkovej bunky: 1)krycie chlpy- ochranná funkcia 2)pŕhlivé chlpy- majú prestúpenú bunkovú stenu a preto sa ľahko lámu- obsahujú histamín a acetylcholínspôsobuje pálenie kože 3)absorbčné chlpy- vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky- uspôsobené na príjem vodných roztokov 4)žľaznaté chlpy- vylučujú silice a iné látky e)emergencie- viacbunkové útvary, vznikajú z pokožkových aj podpokožkových buniek. Môžu byť: 1)krycie (ostne) 2)žľaznaté (tentakuly- u mäsožravých rastlín) 2.) vodivé pletivá- zabezpečujú transport vodných roztokov a živín, majú ich iba vyššie rastliny, pozostávajú z 2 častí: 1.drevnatá časť= xylém, hadróm (sú tam/tvoria cievy a cievice)  prechádza transpiračný prúd (vyparovanie)- vedie vodu a anorganické látky z koreňov do listov 2.lyková časť= floém, leptóm (tvoria sitkovice)  prechádza asimilačný prúd (fotosyntéza)- vedie vodu s organickými látkami z listov do koreňov Drevná a lyková časť sú usporiadané do cievnych zväzkov. Typy cievnych zväzkov: a)koncentrické- buď drevo obklopuje lyko alebo naopak ( buď je lyko alebo drevo v strede) -ak drevná časť je obklopená lykom HADROCENTRICKÝ -ak lyková časť je obklopená drevom LEPTOCENTRICKÝ

b)kolaterálne- drevo smeruje do stredu lykového obvodu

c)bikolaterálne- 2 lyká obklopujú drevo, v strede je drevná časť

d) radiálne- drevná a lyková časť sa striedajú (koreň)

3.)základné pletivá- výpĺňajú priestor medzi krycímí a vodivými pletivami Typy základných pletív: a)asimilačné- má veľa chloroplastov, prebieha v ňom fotosyntéza. Vyskytuje sa najmä v listoch b)vylučovacie (mliečnice)- tvoria ho zvláštne skupiny buniek, ktorých obsah odumiera a mŕtve bunky sa potom postupne plnia silicami, trieslovinami, alkaloidmi a pod. patria sem mliečnice iskerníkovitých a makovitých c)zásobné- je bez chloroplastov a nachádza sa hlavne v podzemných orgánoch. V jeho bunkách sa ukladajú zásobné látky d)mechanické e)vodné- nachádza sa napr. u sukulentov. V jeho bunkách sa hromadia zásoby vody. f)prevzdušňovacie- majú ho často rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach, kde je v pôde málo vzduchu. Má veľké medzibunkové priestory, kt. tvoria sústavu kanálikov

Orgány rastlín

Delia sa na: 1.vegetatívne- zabezpečujú rast, výživu a nepohlavné rozmnožovanie( vyživovacia f.) -patria sem koreň, stonka a listy 2.generatívne- zabezpečujú rozmnožovanie a tvoria sa z nich plody ( rozmnožovacia f.) -patria sem kvety Koreň (RADIX)

- je to jediný podzemný orgán Funkcie koreňa:1.vyživovacia- čerpá vodu a živiny 2.zásobná 3.mechanická- upevňuje rastliny v pôde 4.metabolická- upravuje minerálne látky a produkuje rastové 5.rozmnožovacia- podieľa sa na nepravom rozmnožovaní Typy koreňových sústav: 1.primárna (hlavná) alorízia- hlavný koreň je najväčší a z neho vyrastajú bočné korene - majú ju dvojklíčnolistové rastliny

2.vedľajšiahomorízia- hlavný koreň prestáva rásť a jeho funkciu preberajú vedľajšie zväzkovité (=adventívne) korene - majú ju jednoklíčnolistové rastliny

Koreňový vrchol chráni koreňová čiapôčka (CALYPTRA), jej bunky slizovatejú a tak lepšie preniká medzi pôdne častice, v strede (čiapočky) sa nachádza stĺpik- collumela- obsahuje statotický aparát s presýpacím škrobom a ten zabezpečuje rast koreňa v smere zemskej tiaže pozitívne-geotropický rast Zóny koreňového vrchola: 1.embryonálne (meristématická) – bunky sa tu delia 2.predlžovacia- bunky sa zväčšujú, rastú 3.dyferenciačná (dozrievanie)- bunky sa špecializujú na vykonávanie určitej funkcie Anatomická stavba:

1.pokožka-rizoderma- tvoria ju krycie pletivá a nemá kutikulu (lebo by zabránila, aby mohol plniť svoju funkciu), vyrastajú z nej koreňové vlásky, kt. zväčšujú absorbčný povrch 2.primárna kôra- tvoria ju základné pletivá, je to súbor pletív z parenchymatických buniek. -má 3 časti: a) exoderma- má ochrannú funkciu b)mezoderma-(zásobná f.)- má veľa medzibunkových priestorov, preto sa tu ukladajú zásobné látky c) endoderma- oddeľuje primárnu kôru od stredného valca 3.stredný valec- tvoria ho základné a vodivé pletivá, obsahuje pericykel (jeho bunky majú deliacu schopnosť a vyrastajú z neho bočné korene), nachádza sa tam stržeň a stržňové lúče (koreň je radiálny cievny zväzok) Metamorfózy koreňa: 1.Tvarové metamorfózy: a)niťovitý koreň -jednoročné rastliny b)valcovitý koreň- chren (môže mať aj srdcovitý tvar) c)kužeľovitý koreň- mrkva, petržlen d)vretenovitý koreň- georgína e) repovitý koreň- repa f) hľuzovitý koreň- vstavač 2.Funkčné metamorfózy: a)symbiotické korene (nitrifikačné korene, bórovité rastliny) b)haustória- (premenené korene parazitov, poloparazity- imelo) c)koreňové hľuzy (georgína) d) vzdušné korene (epifyty- fylodendron, orchidea) e) barlovité korene (u tropických rastlín- na upevnenie) f)dýchacie korene Sekundárne hrubnutie koreňa: - nahosemenné a dvojklíčnolistové rastliny hrubnú a nehrubnú jednoklíčnolistové (tulipán, cibuľa). Hrubnutie zabezpečujú sekundárne meristémy: kambium a felogén [Na jar kambium produkuje veľké tenké bunky, preto je drevo svetlejšie a nazýva sa beľ. V lete produkuje tmavšie pevnejšie bunky, nazýva sa jadro.] Kambium- vzniká v cievnom zväzku medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva, smerom do stredu produkuje bunky sekundárneho dreva a smerom k obvodu bunky sekundárneho lyka. -Jeho aktivita závisí od sezónnych zmien a vonkajších činiteľov

felogén- tvorí z parenchymatických buniek pericykla a smerom obvodu produkuje bunky korku (korok)

Stonka (KAULOM) Funkcie: 1,mechanická: a) spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch rozkonárovaním b)priestorovo rozmiestňuje vegetatívne (listy) a generatívne (kvet) orgány 2, vodivá: a)vedie anorganické látky z koreňov do listov b) vedie organické látky z listov do ostatných častí 3,zásobná Na stonke rozlišujeme články- medziuzly, internódiá a uzly- nódy a z uzlov vyrastajú listy Rast stonky: na rastovom vrchole sa nachádza meristematické pletivo, bunky sa tam delia a zakladajú sa nové články, je obalené púčikmi, kt. sú základom listov a najprv vznikajú v podobe hrboľčekov Rozkonárenie stonky: 1.strapcovité- vtedy, keď dcérske stonky neprerastajú materskú (dub)

2.vrcholikovité- bočné stonky prerastajú materskú (lipa)

Rozdelenie rastlín podľa typu stonky: 1.byliny- patria sem: a)byľ- olistená stonka zakončená kvetom alebo súkvetím (klinček, pálka, rumanček, ďatelina, šalvia) b)stvol- listy sú v prízemnej ružici, stonka je bez lista zakončená kvetom alebo súkvetím (púpava, sedmokráska, skorocel, prvosienka) c)steblo- je dutá článkovaná stonka plná v mieste kolienok (obilniny, trávy) 2.dreviny: a)stromy- kmeň s rozkonárenou korunou b)kry- rozkonárená koruna hneď nad zemou c)polokry- rozkonárená koruna hneď nad zemou a je zakončené bylinnými konárikmi Stavba stonky:

1.pokožka- epiderma- má kutikulu, má chlpy, bunky k sebe tesne priliehajú a niektoré rastliny ju majú inkrustovanú (prestúpenú) oxidom kremičitým 2.primárna kôra- obsahuje živicové, silicové kanáliky a mliečnice. Endoderma často obsahuje veľa škrobu, preto ju voláme škrobová pošva 3.stredný valec- v stonke môžu byť všetky cievne zväzky okrem radiálnych Sekundárne hrubnutie stonky: Jednoklíčnolistové hrubnú činnosťou primárnych meristémov. Dvojklíčnolistové a nahosemenné hrubnú činnosťou sekundárnych meristémov.

Na jar kambium produkuje veľké tenké bunky, preto je drevo svetlejšie a nazýva sa beľ. V lete produkuje tmavšie pevnejšie bunky, nazýva sa jadro. Tieto rozdielne pletivá vytvárajú letokruhy. Pokožka sa nestačí prispôsobovať zväčšujúcemu sa povrchu, jej funkciu preberie felogén (je z pericykla), ktorý produkuje smerom k obvodu korok a smerom dovnútra produkuje bunky zelenej kôry. Takto vzniká druhotná kôra, ktorú tvoria: korok, felogén a zelená kôra. Pletivá uložené od delivého smerom k povrchu odumierajú, odlupujú sa a vzniká borka. Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú premenené prieduchylenticely Metamorfózy stonky: 1.podzemok- slúži na prečkávanie nepriaznivých podmienok a na vegetatívne rozmnožovanie (konvalinka, ďatelina plazivá) 2.poplaz- plazivá stonka, listy vyrastajú v prízemnej ružici (jahoda) 3.brachiblas- malý zakrpatený bočný konárik zakončený listami (ihličnany) alebo kvetmi (jabloň) 4.úponok- (vinič, tekvica, tŕň) 5.supulentná stonka-(kaktus)- zadržiava v sebe veľa vody 6.stonková hľuza- (kaleráb, zemiaky) 7.cibuľovitá hľuza- (šafrán, mečík)

List (Fylom) List so stonkou tvoria výhonok. Funkcie listu: 1.fotosyntéza 2.výmena plynov 3.transpirácia- výmena plynov Typy listov: 1.monofaciálne- listy, ktoré nie sú rozlíšené na rub a líce (jednoklíčnolistové rastliny- cibuľa, trávy, tulipán, snežienka) 2.bifaciálne- listy sú rozlíšené na rub a líce (dvojklíčnolistové rastliny- púpava) Typy žilnatín: 1.sperená 2.perovitá 3.dlaňovitá 4.odnožená 5.rovnobežná- pre jednoklíčnolistové rastliny Rozdelenie listov podľa členitosti čepele: 1.jednoduché: a)celistvé (nedelené): (jabloň, hruška, čerešňa)  napr. vajcovitý tvar- jabloň pravá kopijovitý tvar- skorocel kopijovitý elipsovitý tvar- marhuľa obyčajná kosoštvorcový tvar- breza previsnutá srdcovitý tvar- orgován obyčajný b) delené zárezom: (javor, púpava, dub) 2.zložené: pozostávajú minimálne z 3 lístkov (jarma) (pagaštan, orech, agát biely) -môžu byť: dlaňovito zložené perovito zložené Na liste rozlišujeme: čepeľ, báza, stopka

Postavenie listov na stonke:

1.striedavé (1 list)

2.protistojné (2 listy)

2.a krížmoprotistojné (hluchavka, pŕhľava)

3.praslenovité (min.3 listy)

3.a praslenovité v prízemnej družici

Typy listov podľa okrajov: a)celistvookrajový b)pílkovitý c)zubkatý d)vrúbkovaný e)vykrajovaný f)dvojitopílkovitý g) dvojitozúbkatý

Kategórie listov: 1.klíčne listy- zakladajú sa v embryu (zárodku), môže byť 1,2 alebo viac klíčnych lístkov 2.asimilačné listy- hlavné veľké listy 3.listene- sú v hornej časti stoniek, v pazuchách vyrastajú kvetné stopky 4.listence- sú pripojené ku kvetnej stopke 5.kvetné lisy (fylómy)- premenené listy, z ktorých sa vyvinuli kvety Stavba listu: 1.vrchná pokožka- epiderma- má kutikulu a obsahuje veľa chloroplastov -slúži na fotosyntézu 2.mezofyl- listový parenchým- u monofaciálneho listu je nerozlíšený, u bifacialného je rozlíšený na: a)palisadový parenchým- obsahuje veľa chloroplastov b)špongiový (hubovitý) parenchým- má menej chloroplastov a veľa medzibunkových priestorov 3.spodná pokožka- epiderma- obsahuje veľa prieduchov, u monofaciálneho listu sú prieduchy rovnako rozmiestnené na vrchnej a spodnej pokožke, u bifaciálneho listu sú len na spodnej pokožke - slúži na dýchanie Stavbu listu ovplyvňujú: podnebie, stanovištie a osvetlenie Opadávanie listov : Zabezpečuje ho parenchymatická odlučovacia vrstva na báze listu. Opadávajú aj ihličnany v intervale 2-9 rokov. Metamorfózy listu: 1.listové úponky- hrach 2.listové tŕnie- kaktus 3.listencový obal- slúži na ochranu šuľku 4.šupiny- jabloň- slúži na ochranu púčikov 5.cibule- tulipán- slúžia na zásobovanie

Kvet (flos) Kvet borovicorastov (nahosemenné): tvoria ho šištičky Samčie šištičky- nachádzajú sa tu výtrusné listy- tyčinky, ktoré sú usporiadané do skrutkovice, na ich spodnej strane sú výtrusnice- peľové komôrky- mikrosporangiá a v nich sa nachádzajú peľové zrnká- mikrospóry Samičie šištičky- majú semenné šupiny usporiadané do skrutkovice a na ich vrchnej strane sú dve nahé vajíčka Kvet magnóliorastov (krytosemenné): má 4 časti: a)kvetné lôžko b)kvetné obaly c)kvetné tyčinky d) kvetné piestiky Kvetné lôžko- je to bazálna časť, na ktorú prisadajú ostatné kvetné časti Kvetné obaly- u vývojovo starších rastlín sú kvetné obaly nerozlíšené (tulipán) a tvoria okvetie- perigonium (P). U vývojovo mladších rastlín sú rozlíšené na zelený kalich- calyx (K) a na farebnú korunu- corrolla (C) Kvetné tyčinky -arodroeceum (A)- sú samčie výtrusné listy, pozostávajú z nitky a peľnice. Peľnica- pozostáva zo 4 peľových komôrok, ktoré sú zrastené do dvoch peľových vačkov a nachádza sa v nich diploidné peľotvorné pletivo, v ktorom vznikajú po redukčnom delení 4 peľové zrnká. Peľové zrnko predtým, ako opustí peľovú komôrku sa mitoticky delí a vznikajú: 1.generatívna bunka (rozmnožovacia)- z nej vznikajú mitózou 2 spermatické bunky 2.vyživovacia bunka- z nej sa vyklíči peľové vrecúško Kvetné piestiky-pistillum- sú samičie výtrusné listy, vznikajú zrastením plodolistov- gyneceum (G). Delí sa na 3 časti: blizna, čnelka, semenník. V semenníku sa nachádzajú vajíčka, vajíčko vzniká zrastením viacerých výtrusníc, prostredná tvorí vajíčkové jadro, ostatné tvoria vajcové obaly- integumenty. Vajíčko sa vyvíja z placenty, je k nej pripojené vajíčkovou šnúrou a na vrchole je peľotvorný vchod. Jedna z buniek diploidného vajíčkového jadra sa redukčne delí, vznikajú 4 bunky, z toho 3 zanikajú a jedna tvorí haploidný mladý zárodočný miešok. U borovicorastov prebehne niekoľkonásobne mitóza a vzniká primárny endosperm (=vyživovacie pletivo) so zárodočníkmi (samičie pohlavné orgány) a oosférou (vajcová bunka). U magnóliorastov mitóza prebehne 3-krát a vzniká 8 buniek: 1.vajcová bunka + 2 pomocné –synergidy 2. 3 protistojné bunky- antipody 3. 2 pólové jadrá, ktoré splývajú do diploidného centrálneho jadra Všetky tieto bunky tvoria zrelý zárodočný miešok

Rozdelenie rastlín podľa toho, aké kvety v sebe má: 1.jednopohlavné kvety- kvet obsahuje len tyčinky alebo len piestiky a)jednodomé rastliny- na 1 rastline sú samčie aj samičie kvety b)dvojdomé rastliny- rozlišujeme samčie aj samičie rastliny 2.obojpohlavné kvety- kvet obsahuje tyčinky ak piestiky- samooplodneniu sa predíde rôznym obdobím dozrievania

Súkvetie Môže byť: 1.jednoduché 2. zložené Jednoduché: a)strapcovité- dcérske stonky neprerastajú materskú stonku, kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí (úbor) z okrajov súkvetia do jeho stredu

strapec

Strapec- na hlavnej stonke v pazuchách podporných listeňov vyrastajú stopkaté kvety v rôznych výškach (vinič, konvalinka)

klas

Klas- na hlavnej stonke v pazuchách podporných listeňov vyrastajú bezstopkaté kvety v rôznych výškach (obilniny)

jahňada

Jahňada- je to klas s vretenom mäkkým previsnutým (vyrastá v pazuchách v rôznych výškach) (vŕba, lieska, topoľ)

Chocholík- stopkaté kvety, kvetné stopky sú predĺžené a kvety sú v 1 rovine (baza) chocholík

okolík

Okolík- stopkaté kvety vyrastajú z jedného miesta (prvosienka)

šúľok

Šúľok- je odvodený od klasu, bezstopkaté kvety, kt. vyrastajú na zdužnatenom vretene (kukurica)

hlávka

Hlávka- na vyklenutom kvetnom lôžku sú bezstopkaté kvety (ďatelina)

úbor

Úbor-na okraji sú rúrkovité (jazykovité) kvety a vo vnútri sú bezstopkaté kvety (slnečnica, sedmokráska, púpava, nechtík, margaréta) b)vrcholikovité: materskú stonku prerastajú dcérske, kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu súkvetia k okrajom závitok kosáčik skrutec vrcholík papraslen vidlica

Semená a plody Semeno- vzniklo premenou vajíčka po opelení a oplodnení Opelenie- prenos peľového zrnka na vajíčko ( u borovicorastov) alebo na bliznu (u magnóliorastov) Po opelení sa vyvíja peľové zrnko, ktoré prerastá k vajcovej bunke Oplodnenie borovicorastov- jednoduché- prvá spermatická bunka splynie s vajcovou bunkou a vzniká diploidná zigota, z nej sa vyvinie zárodok, vajíčko sa mení na semeno (obsah: osemenie, primárny endosperm, diploidný zárodok). Celá samičia šištička sa zmení na drevnatú šišku a z drevnatých semenných šupín sa tvorí krídlo. Druhá spermatická bunka zanikne. Oplodnenie magnóliorastov- je dvojité oplodňovanie. 1.spermatická bunka splynie s vajcovou bunkou a vzniká zigota, z nej sa vyvinie zárodok (klíčne listy, rastový vrchol, základ koreňa). 2.spermatická bunka splynie s diploidným centrálnym jadrom a vzniká triploidné vývojové pletivo – ENOSPERM, vajíčko sa premení na semeno, obaly vajíčka na osemenie, semenník sa delí na plod, obaly semenníka a oplodie . Plody (fructus): 1.pravé- vznikajú len z plodolistov (samičie časti kvetu) 2.nepravé- vznikajú aj z iných kvetných častí Pravé plody:1.dužinaté: a)jednosemenné- kôstkovica (slivka, čerešňa) b)viacsemenné- viac kôstiek (malvica, bobuľa) 2.suché:a) pukavé- mechúrik, tobolka (mak), šišuľa, šišuľka (kapusta), struk (hrach, fazuľa) b)nepukavé- nažka (jahoda), oriešok (lieska), zrno (pšenica), tvrdka (hluchavka) Nepravé plody: a)súplodie- súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia (slnečnica) b)plodstvo- súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, kt. mal niekoľko piestikov

Metabolizmus premena látok vo vnútri organizmu spojená s tvorbou a uvoľňovaním energie a výmenou látok medzi organizmom a prostredím Stupne metabolizmu: 1.primárny metabolizmus- súbor metabolických procesov rozhodujúcich pri získavaní energie a pri reprodukcii zákl. stavebných zložiek bunky 2.sekundárny metabolizmus- súbor metabolických procesov, ktoré nadväzujú na primárny metabolizmus Metabolické procesy: 1.Katabolické (=disimilačné, rozkladné)- zložitejšie látky sa štiepia na jednoduchšie, pritom sa energia uvoľňuje a tieto procesy nazývame exergonické procesy (napr. trávenie a dýchanie) 2.Anabolické (=asimilačné, syntetické, skladné)- z jednoduchších látok sa tvoria zložitejšie, je potrebné dodať energiu a tieto procesy nazývame endergonické procesy (napr. fotosyntéza) Na metabolických procesoch sa zúčastňujú enzýmy= špecifické biokatalyzátory, kt. urýchľujú (stimulačný účinok) a regulujú metabolické procesy enzýmy: a) apoenzým- bielkovinová (väčšia) časť b) koenzým- nebielkovinová časť Špecifickosť enzýmov je: 1.funkčná- určitý enzým katalyzuje určitú reakciu (napr. enzým dehydrogenáza spôsobuje dehydrogenáciu) 2.substrátová- enzým katalyzuje reakciu len na určitom substráte (napr. enzým dehydrogenáza kys. mliečnej spôsobuje dehydrogenáciu kys. mliečnej)

Výživa rastlín Podľa spôsobu získavania energie na životné procesy delíme organizmy na:autotrofné a heterotrofné I.Autotrofia- spôsob výživy, kedy organizmy prijímajú anorganické a vyrábajú z nich organické látky producenty a)energiu získavajú zo svetelnej energie (fotosyntéza) fotoautotrofia- zelené rastliny a fotosyntetizujúce baktérie b)energiu rozkladajú rozkladom chemických látok chemosyntéza (chemoautotrofia)- baktérie nezelené mikroorganizmy chemosyntéza- zdrojom uhlíka je CO2 a energiu na jeho redukciu získavajú baktérie rozkladom anorganických látok -5 skupín baktérií: 1.nitrifikačné baktérie- nachádzajú sa v pôde, kde sa rozkladom organických zvyškov uvoľňuje NH3, kt. sa oxiduje na nitrid (dusitan) a potom na nitrát (dusičnan), vďaka tomu obohacujú pôdu o dusík 2.denitrifikačné baktérie- ochudobňujú pôdu o dusík, rozkladajú nitráty a dusík uniká do atmosféry 3.sírne baktérie- nachádzajú sa v 7.termálnych prameňoch, kde oxidujú sírovodík H2S na kys. sírovú H2SO4 4.vodíkové baktérie- výskyt v bahnitých vodách a oxidujú vodík na H2O 5.železité baktérie- výskyt vo vodách so železnatými iónmi a oxidujú ich na železité, vzniká hrdzavohnedý povlak Význam chemosyntézy: viedla ku vzniku prvých foriem života, využitie v rudnej a ložiskovej geológii v PHP

II.Heterotrofia- spôsob výživy, kedy organizmy prijímajú hotové organické látky konzumenti -patrí sem: a)parazitizmus-organizmus žije na živom organizme (hostiteľovi), rastlina prenikne haustóriami len do vodivých pletív hostiteľa , odoberá všetky živiny a vylučuje toxíny- jedy (kukučína, múčnatky) b)poloparazitizmus- parazit preniká haustóriami len do drevnej časti cievneho zväzku, odoberá H2O s anorganickými látkami (sú zelené a dokážu vytvoriť OL) a sám si z nich vytvorí organické procesy fotosyntézy (Imelo biele) c)saprofytizmus- čerpanie živín z mŕtvych tiel, označujeme ich reducenti , pretože rozkladajú organické látky a anorganické  metabióza/ mineralizácia (baktérie, huby)

Parazitizmus -patrí medzi heterotrofiu (organizmus nie je schopný si vytvoriť organické látky, musí ich hotové prijať). Ináč sa nazýva cudzopasníctvo- vzťah medzi 2 organizmami, v kt. parazit žije na úkor hostiteľa. - do heterotrofie patrí aj saprofytizmus- organizmus prijíma organické látky z odumretých rastlinných alebo živočíšnych tiel Klasifikácia parazitizmu: I.podľa miery parazitovania:1.holoparazitizmus (úplný parazitizmus)- organizmus odoberá z hostiteľa všetky živiny (napr. pásomnica, múčnatka) 2.hemiparazitizmus (poloparazitizmus)- parazit prijíma z hostiteľa iba časť živín a z nich organické látky (napr. imelo biele) II.podľa miesta parazitovania:1.ektoparazitizmus- na povrchu tela (napr. vši, komár, ploštice, kliešť, pijavice,...) 2.endoparazitizmus: a)vnútrobunkové: (maláriovec) b)mimobunkové- žijú vo vnútorných orgánoch (pásomnica, mrľa) III.podľa doby parazitovania:1.trvalé parazity- neopúšťajú hostiteľa (napr. pásomnica, mrľa) 2.dočasne parazity- v hostiteľovi žijú istý čas a potom odchádzajú ( napr. pijavica, kliešť, komár) IV.podľa počtu hostiteľov:1.jednohostiteľské- celý život v jednom hostiteľovi (vírusy) 2.dvoj a viac hostiteľské- pásomnica, hrdza trávna (1.hostiteľ je obilnina a 2. hostiteľ je dráč obyčajný) -u živočíchov- u medzihostiteľa prebehne nepohlavný vývin a u hostiteľa pohlavný [existujú aj tzv. „nepravé“ parazity, kt. druhú rastlinu využívajú ako oporu napr. brečtan popínavý]

Mixotrofia zmiešaný autotrofno-heterotrofný spôsob výživy -patria sem mäsožravé rastliny, kt. rastú na pôdach s nedostatkom dusíka, dopĺňajú si ho heterotrofnou výživou z organických látok živočíchov (mucholapka, krčiažnik, rosička, tučnica, bublinatka) -sú zákonom chránené Spôsoby chytania koristi: 1.má lepkavé žľazy, kt. nazývame tentakuly 2.má trichómy- chlpy 3.na dne premeneného vakovitého listu hmyz sa prilepí Hmyz pomocou enzýmov rozložia a nestrávené zvyšky sa odstraňujú vetrom

Symbióza - spolužitie 2 alebo viacerých organizmov  vyvinula sa z parazitizmu, organizmy si navzájom dopĺňajú chýbajúce živiny (enzýmy, C, N a rastové látky) Spôsoby spolužitia: 1.pôdne baktérie+ korene bôbovitých rastlín KOMENZALIZMUS - viažu atmosferický dusík a vytvárajú na koreňoch hľuzy (hľuzkovité baktérie), bôbovité rastliny potom z cukrov a dusíka vytvárajú bielkoviny 2.lichenizmus: huba +riasy (sinica)= lišajník huba- heterotrofná, poskytuje H2O z anorganických látok riasa (sinica)- autotrofná, poskytuje cukry 3.mykoríza- huba+ korene vyšších rastlín -huba produkuje pre rastlinu účinné látky, enzýmy, rastové látky a vitamíny (napr. hríb dubový rastie pod dubom, kozák osikový rastie pod osikou,...)

Fotosyntéza -typ autotrofie prebieha v bunkách rastlín, rias a niektorých prokaryotických organizmov Význam:- jediný prírodný proces tvorby organických látok a kyslíka -predpokladom pre existenciu života -predpoklad pre vznik fosílnych palív slnečná energia Rovnica fotosyntézy: 12H2O+ 6CO2 ------- C6H12O6+ 6O2+ H2O chlorofyl -prvé organizmy, kt. fotosyntetizovali boli sinice, mali farbivo FYKOCYANÍN a druhé organizmy FYKOERITRÍN- červené riasy - orgánom fotosyntézy je list -Chloroplasty- majú dvojitú membránu (medzi nimi je periplastidový priestor), vo vnútri je hmota stróma, ďalej sú tam graná (granum), ktoré sú poukladané na seba a vytvárajú tylakoid a tylakoidy viažu na seba chlorofyl -pigmenty fotosyntézy: 1.zelené pigmenty –chlorofyly a-e (a,b- najznámejšie) -baktériochlorofyl, baktérioviridín 2.karotenoidy- karotény (oranžovo- červená) -xantofyly (žlto- hnedé) 3.fykobyliny- fykocyanín (modrý) -fykoeritrín (červený) Každý pigment zachytáva inú časť spektra viditeľného svetla (400-700 nm), posúvajú to na chlorofyl A, kt. ako jediný dokáže túto energiu využiť, preto ho voláme aktívny chlorofyl A. Procesy fotosyntézy: 1.fotochemické (primárne/svetlá fáza) závislá od svetla, príjem a premena slnečnej energie na energiu chem. väzieb prebieha to v tylakoidoch 2.syntetické (sekundárne/ tmavá fáza nie je závislá od svetla, premena látok CO2 na glukózu, pričom CO2 sa redukuje H2 prebieha v strome (anorganický uhlík na organický) 1.svetlá fáza: -podmienky:- prítomnosť pigmentov a H2O -slnečné žiarenie od 400-700 nm [od 380- 750/780] -enzýmy + koenzýmy  NADP- nikotinammid-adenin-dinukleotid-fosfát -priebeh: pigmenty absorbujú fotóny (slnečné lúče) a premenia ich energiu na energiu chem. väzieb, tá sa postupne zabudováva do makroergických fosfátových väzieb. ATP prostredníctvom fotosystémov, tvorba ATP 1.fotofosforylácia (závislá na svetle)- [delí sa na cyklickú a necyklickú] a súčasne s ňou prebieha 2.) fotolýza H2O  1/2O2 +2H++ 2e2H+ ---NADPNADPH+H+ -výsledok: 1.vznik O2 2. ATP 3.NADPH+H+ Sekundárne procesy fotosyntézy: -podmienky:- CO2 a ATP - organický substrát tzv. akceptor (viaže sa naňho CO2) -enzýmy a koenzýmy

-priebeh: chemická energia získaná v primárnych procesoch sa využije na viazanie CO2 a na jeho redukciu, medzitým je veľa medziproduktov. A predtým sa CO2 fixuje na organický substrát. Primárnym akceptorom CO2 môže byť : 1.ribulóza-1;5 bifosfát (RuBP)- rozpadne sa na 6-uhlíkatú zlúčeninu, potom na 3-uhlíkatú kys. trifosfoglycerovú (2 molekuly) tento cyklus nazývame Calvinov-Bensonov a rastliny C3- väčšina rastlín mierneho pásma 2.CO2 sa naviaže na fosfoenolpyruvát, kt. sa zmení na oxálacetát  rastliny C4 (oblasť trópov a subtrópov), tento cyklus nazývame Hatchov-Slackov glukóza Činitele ovplyvňujúce fotosyntézu: 1.vnútorné činitele- metabolické procesy a fyziologický stav rastlín 2.vonkajšie činitele: a)svetlo- intenzita, čas pôsobenia a kvalita b)CO2 (0,03%)- pri miernych výkyvoch to fotosyntézu neovplyvní, pri väčších výkyvoch sa fotosyntéza spomaľuje alebo zastavuje c)H2O- nevyhnutná podmienka pre život d)teplota- prebieha pri 0-60°C , optimum :ihličnany 15-25°C, listnaté 20-30°C ; ak sa zvýši, tak sa fotosyntéza zrýchľuje, ale pri ďalšom zvyšovaní teploty sa potom spomaľuje až zastavuje

Dýchanie rastlín

[zložitejšie látky sa štiepia na jednoduchšie, pritom sa energia uvoľňuje a tieto procesy nazývame exergonické procesy slnečná energia Rovnica fotosyntézy: 12H2O+ 6CO2 ------- C6H12O6+ 6O2+ H2O] chlorofyl -výsledkom transformácie slnečnej energie v rastlinách sú energeticky bohaté látky- asimiláty (glukóza, škrob) a kyslík -energia z chemických väzieb asimilátorov sa v rastline postupne uvoľňuje sériou reakcií v procese disimilácie -reakcie tohto procesu sú riadené mnohými enzýmami -postupným štiepením asimilátorov vznikajú rôzne medziprodukty, v tomto katabolickom procese sa zložité látky štiepia na jednoduché -konečným produktom štiepenie je CO2 a H2O -energia uvoľnená z chemických väzieb sa ukladá do molekúl ATP Princíp dýchania možno vyjadriť zjednodušenou rovnicou, z ktorej vyplýva, že fotosyntéza a dýchanie sú navzájom protikladné deje dýchanie -C6H12O6+ 6H2O   6CO2+ 6 H2O + energia  Fotosyntéza -Dýchanie (respirácia) je špecifický proces disimilácie spojený s prijímaním O2 a výdajom CO2 za súčasného uvoľňovania energie viazanej v substráte Proces dýchania prebieha v cytoplazme a v mitochondriách Oxidácia biologického substrátu je vlastne séria biochemických reakcií štiepenia organických látok spojená s uvoľňovaním energie, preto sa tento proces nazýva biologická oxidácia Biologická oxidácia môže prebiehať dvojakým spôsobom: a)anaeróbne- bez prístupu kyslíka b)aeróbne- za prístupu kyslíka

Vzťah fotosyntézy a dýchania: -obidva procesy patria medzi základné metabolické procesy, ktoré podmieňujú život rastliny -dýchanie, kt. sa uskutočňuje na svetle súčasne s fotosyntézou a hneď sa pri nej spotrebúva časť práve vyprodukovaných organických látok sa nazýva fotorespirácia Biologický význam dýchania: - energia získaná dýchaním sa využíva pri všetkých dôležitých, energiu vyžadujúcich životných procesov rastlín -rast, syntéza látok, príjem živín, rozmnožovanie a pod. -s dýchaním súvisí aj úkaz navonok sprevádzaný jasným svetielkovaním- bioluminiscencia a možno ho vysvetliť schopnosťou niektorých baktérií, húb, ale aj živočíchov využívať energiu uvoľnenú pri dýchaní na svetielkovanie (proces katalyzuje enzým luciferáza)

fotosyntéza

dýchanie

-vyžaduje svetlo (cez deň)

-prebieha na svetle aj v tme (hl. v noci ale aj cez deň)

-prebieha len za účasti asimilačných pigmentov

-prebieha vo všetkých bunkách

-dýchanie prebieha v chloroplastoch (tylakoidoch)

-dýchanie prebieha v mitochondriách na cytoplazmatickej membráne prokaryatov

-syntéza organických látok (anabolický)

-štiepenie organických látok (katabolický)

-CO2 sa spotrebúva

-CO2 sa uvoľňuje do ovzdušia

-O2 sa uvoľňuje

-O2 sa spotrebúva

-energia sa spotrebúva (endergonicky)

-energia sa uvoľňuje (exergonicky)

Anaerobné dýchanie 1. etapa biologickej oxidácie je rozklad glukózy – anaerobná glykolýzarozklad glukózy na kys. pyrohroznovú - prebieha v cytoplazme všetkých aktívnych buniek -je to fylogeneticky veľmi primitívny spôsob získavania energie, preto nie je viazaná na žiadnu organelu -v čase, keď sa takto mikroorganizmy živili, nebolo v atmosfére také množstvo kyslíka (bola redukčná atmosféra), čiže prebieha bez prístupu kyslíka Podstatou je štiepenie glukózy až na trojuholníkovú kyselinu pyrohroznovú, pričom čistý energetický zisk sú 2 molekuly ATP. Proces anaeróbnej glykolýzy sa nazýva aj neúplná oxidácia, pretože nahromadená energia je veľmi malá, podstatná časť je naďalej viazaná v nezoxidovanom medziprodukte kys. pyrohroznovej. Odbúravanie glukózy až po kys. pyrohroznovú je v princípe pri všetkých organizmoch rovnaké. H2 Glukóza   kyselina pyrohroznová + H2+ energia enzymatické reakcie

Ak ďalší rozklad kys. pyrohroznovej pokračuje bez prístupu kyslíka, proces rozkladu cukru končí procesom kvasenia  2.etapa je kvasenie Za neprítomnosti kyslíka nastáva pravé kvasenie- biologický rozklad cukrov pomocou mikroorganizmov Vodík uvoľnený v anaeróbnej glykolýze pôsobí ako redukčný reagent, celý proces kvasenia urýchľujú mikroorganizmy- baktérie, kvasinky a plesne, ktoré tak získavajú energiu na svoje životné deje H2 kyselina pyrohroznová    kvasný produkt+ CO2 + energia mikroorganizmy Kvasný produkt závisí od druhu kvasiniek Podľa toho sa rozlišuje: a) liehové kvasenie- ktoré uskutočňujú najmä kvasinky pivné a kvasinky vinné b)mliečne kvasenie- využíva sa v potravinárstve pri získavaní mliečnych produktov (napr. acidofilné mlieka, jogurty), ale prebieha aj vo svaloch pri nedostatočnom okysličovaní. Vzniknutá kyselina mliečna je pre svalové bunky toxická, čo sa prejavuje svalovou horúčkou. Jej postupné vylúčenie zo svalov trvá niekoľko dní.

Aeróbne dýchanie

-je úplná oxidácia organických látok za prítomnosti kyslíka; prebieha v mitochondriách (1.časť v cytoplazme), na membránach ktorých sú oxidačno-redukčné enzýmy podmieňujúce jednotlivé reakcie -zahŕňa fázy : 1.aerobná glykolýza- procesy sú podobné ako pri anaerobnej oxidácii, za vzniku kys. pyrohroznovej a 2 molekúl ATP. Tento proces však prebieha v cytoplazme buniek 2.aeróbna dekarboxylácia kyseliny pyrohroznovej= oxidačná dekarboxylácia- prebieha v mitochondriách, na membránach, kde sú potrebné oxidačno-redukčné enzýmy. Ide o tvorbu aktivovanej kys. octovej. Tá vzniká tak, že kys. pyrohroznová podlieha postupnému štiepeniu na rôzne medziprodukty až do úplnej oxidácie na CO2 a H2O. Dôležitým bodom je vznik aktivovanej kyseliny octovej- acetylkoenzým A- acetyl CoA (kys. pyrohroznová na kys. octovú) 3.Krebsov cyklus= citrátový cyklus= cyklus kys. citrónovej- do tohto cyklu vstupuje acetylkoenzým A. Dochádza k oxidácii posledných dvoch atómov uhlíka na oxid uhličitý. Toto sa deje prechodom cez 9 redoxných systémov za účasti enzýmov. Cyklus končí vytvorením oxalacelátu (vznikne kys. citrónová). Redukované koenzýmy prechádzajú do ďalšej fázy dýchania, do koncového dýchacieho reťazca. 4.Dýchací reťazec- podstatou je biologická tvorba vody a fosforylácia (tvorba ATP). Vodík sa viaže na redukčné koenzýmy a prechádza tým cez niekoľko redoxných systémov. V priebehu toho sa postupne uvoľňuje energia vo forme ATP a vodíkové ióny reagujú s kyslíkovými iónmi, pričom vzniká voda. Celkový energetický efekt anaeróbneho a aeróbneho dýchania, keď substrátom je glukóza je 36 molekúl ATP konečný výsledok Rastlina nepredýcha, t. j. nezoxiduje všetky produkty fotosyntézy. Časť z nich využíva ako zásobné látky, stavebné látky a pod. Intenzita dýchania nie je pri všetkých rastlinách rovnaká -je daná spotrebou kyslíka a produkciou oxidu uhličitého. Intenzitu dýchania vyjadruje respiračný kvocient RQ- čo je pomer vyprodukovaného CO2 k spotrebovanému O2 RQ cukrov= 1 RQ bielkovín = 0,7-0,8 RQ tukov= 0,34-0,7 Podmienky pri dýchaní: 1.kyslík 2.substrát (látka, v kt. je uložená energia) 3.enzýmy

Minerálna výživa rastlín -príjem minerálnych (anorganických ) látok. Zdrojom minerálnej výživy rastlín je pôda (živný roztok), u vodných je to voda cez koreň  orgán príjmu Typy analýz:1.kvalitatívna analýza- zisťujeme, kt. prvky sú v rastline prítomné 2.kvantitatívna analýza- pri kt. sa zisťuje množstvo v akom sú prítomné dané prvky Rozdelenie prvkov: 1.makroelementy- nachádzajú sa vo väčších množstvách, sú pre život nevyhnutné – biogénne -C, O, H, N, K, Ca, Mg, Fe, P, S 2.mikroelementy- v menšom množstve, majú len doplnkovú funkciu = stopové prvky -Zn, Cu, Co, Mo (molybdén), Li, ....

Prvok

Prístupný vo forme

Význam

Dusík (N)

NO3-, NH4+ kys. dusičná, amónne soli ,(vzdušný dusík)

zákl. stavebná jednotka Nukleových kyselín NEDOSTATOK: spomalený rast, blednutie a predlžovanie listov a predčasným kvitnutím NADBYTOK: rýchly rast, nedostatočné spevnenie rastliny

Kyslík (O)

zo vzduchu O2 ,H2O

zákl. stavebná jednotka organických zlúčenín

Uhlík (C)

zákl. stavebná jednotka organických látok

Vodík (H)

z oxidu uhličitého, z uhličitanov CO2 z vody (H2O)

Draslík (K)

ako katión prijímajú K+

Vápnik (Ca)

ako dvojmocný katión Ca2+

Horčík (Mg)

ako dvojmocný katión Mg2+

podieľa sa na metabolizme- anabolické procesy NEDOSTATOK: žltnutie a vednutie kvetov neutralizuje toxické účinky organických zlúčenín, reguluje PH a podieľa sa na stavbe bunkovej steny NEDOSTATOK: spomalenie rastu, ak sa neobnoví prísun- rastlina hynie súčasť chlorofylu

Fosfor (P)

z kys. H3PO4 – trihydrogén fosforečnej

Síra (S)

prijíma sa zo síranov SO42-

Železo (Fe)

prijíma sa ako dvojmocné (Fe2+) alebo trojmocné (Fe3+) železo

zákl. stavebná jednotka organických látok

súčasť nukleových kyselín, biomembrán, ATP, enzýmov NEDOSTATOK: netypická tvorba kvetov a deformácia plodov súčasť bielkovín súčasť enzýmov NEDOSTATOK: bledé rastliny porucha chlorofylu (zelené farbivo)

Vodný režim rastlín Funkcie vody: 95% slúži na transport látok a zvyšných 5% na všetko ostatné: metabolické procesy Najviac vody v rastline je počas vegetácie a najmenej v zime (obdobie odpočinku) Priemerne v rastline je 70-80% vody. Najmenej majú suché semená 5-14% vody, najviac majú riasy 98% Vodný režim rastliny: nepretržitý obeh vzájomne súvisiacich dejov, ktorý zabezpečuje stály prúd vody vo všetkých častiach rastlín. Má 3 časti: 1príjem vody (koreň) 2.vedenie vody (stonka) 3.výdaj vody (list) 1.Príjem vody: vodné rastliny prijímajú H2O celým povrchom tela (nemajú kutikulu), suchozemské prijímajú koreňom a koreňovými vláskami. Príjem môže byť: pasívny- v čase vegetácie, rastlina má listy aktívny- na jar, rastlina nemá listy Vonkajšie faktory ovplyvňujúce príjem: 1.teplota pôdy 2.koncentrácia (aktivita) pôdneho roztoku 3.množstvo kyslíka a vody v pôde 4.veľkosť pôdnych čiastočiek Vnútorne faktory ovplyvňujúce príjem: 1.osmóza- prienik vody cez polopriepustnú membránu do bunky, vzniká tu osmotický tlak, kt. je priamo úmerný množstvu látok (častíc) (osmotický potenciál- podtlak, kt. zabraňuje osmóze) 2.difúzia- prienik vody a minerálnych látok cez priepustnú bunkovú stenu a medzibunkové priestory, až kým sa koncentrácia nevyrovná 3.kohézia- súdržnosť molekúl vody 4.transpiračný prúd- vedie vodu s minerálnymi látkami z koreňov do vyššie položených častí 5.koreňový výtlak- tlak, kt. vytláča vodu do vyššie položených pletív: Dôkazy koreňového výtlaku: a) gutácia- vytláčanie vody v podobe kvapiek b) jarné krvácanie drevín Pohyb vody v koreni nezávisí len od množstva, ale aj od stavu, čo vyjadruje vodný potenciál= sacia sila rastlinných pletív, udáva sa v Pa [pascal], má vždy záporné hodnoty, pretože udáva o koľko je aktivita vody v bunke nižšia ako je aktivita čistej vody 2.Vedenie vody: stielkaté rastliny (riasy)- u nich sa voda vedie difúziou a osmózou a u vyšších cievnatých rastlín sa na vedení vody podieľa 5 činiteľov: 1.transpirácia 2.koreňový výtlak 3.kohézia 4.adhézia- priľnavosť: 5.kapilarita- vzlínavosť (dvíha sa) 3.Výdaj vody: môže byť: 1.gutácia- v noci a nad ránom a vydáva sa voda s minerálnymi látkami (výdaj v podobe kvapiek) 2.transpirácia (vyparovanie)- prebieha cez deň, vydáva sa čistá voda, poznáme: a)pokožková (kutikulová, kutikulárna) b)prieduchová- prevažná časť -tvoria ho 2 zatváravé bunky obličkovitého (fazuľovitého) tvaru, medzi nimi je prieduchová štrbina, voda z buniek prechádza cez medzibunkové priestory a potom cez štrbinu von Vodná bilancia- pomer medzi príjmom a výdajom vody, a keď sa rovná 1, procesy sú v rovnováhe

Rast a vývin rastlín -ontogenéza- zaoberá sa vývinom (a rastom) jedinca fylogenéza- vývoj druhu -rast= kvantitatívne zmeny (kedy pribúda rastlinná hmota, väčší objem) -vývin= kvalitatívne zmeny (kedy sa bunky diferencujú do pletív) Fázy ontogenézy: 1.fáza- vegetatívna – vznikajú rastlinné pletivá a orgány 2.fáza- reprodukčná 3.fáza- dormantná ; odpočinková Typy dormancie:1.hlboká- spomalenie metabolických procesov - napr. púčiky by nekvitli ani v teplejších podmienkach 2.vynútená- nedobrovoľné predĺženie dormancie vplyvom nepriaznivých vonkajších podmienok Kľúčové procesy ontogenézy: 1.klíčenie 2.rast a vývin Klíčenie- je rast zárodku pri určitom čase pokoja - schopnosť semena vyklíčiť sa nazýva klíčnosť (je to ovplyvnené genetickými faktormi aj vonkajšími faktormi) Fázy rastu: 1.meristematická (embryonálna) fáza- v tejto fáze sa bunky iba delia, vzniká veľa buniek, kt. majú tenkú bunkovú stenu, veľké jadro a viacero malých vákuol 2.predlžovacia (delivá) fáza- bunky zväčšujú svoj objem a vákuoly splývajú do jednej centrálnej; tomuto procesu hovoríme vakuolizácia buniek (kvantitatívne zmeny) 3.dyferenciačná fáza- kvalitatívne zmeny -bunky sa špecializujú tvarovo aj funkčne

Činitele ontogenézy -patria sem genetické faktory, vnútorné a vonkajšie faktory Vnútorné činitele: patria k nim rastové látky fytohormóny, kt. môžu mať dvojaký účinok: a)stimulačný –povzbudzujúci účinok b)inhibičný- spomaľujúci účinok stimulátory: patria tu: auxíny- sú dôležité v predlžovacej fáze -tvoria sa v rastových vrcholoch stoniek -urýchľujú (podporujú) klíčenie semena -zabraňuje rastu bočných púčikov -podporujú rast bočných koreňov a zakoreňovanie cytokiníny- podporujú delenie buniek, vznik púčikov, rozkonárovanie stonky, tvorbu chorofylu a oddiaľujú starnutie giberelíny- podporujú predĺžovací rast, klíčenie semien a tvorbu kvetov inhibítory:- kys. abscisová -fenoly - etylén -špecif. skupina: herbicídy – na klíčenie burín

Vonkajšie činitele: teplota, svetlo, voda 1.Teplota- rastliny rastú pri rozličnej teplote rozdielne dlho -kardinárne (teplotné) body: minimum- začína rásť optimum- najrýchlejšie rastie maximum- končí rásť letálne (kritické)- hynie Podľa optima ich delíme na: a) chladnomilné (mrazuvzdorné)- dobre znášajú nízke teploty (lišajník, bielkovina, obilniny) b)teplomilné (tepluvzdorné)- dobre znášajú vysoké teploty , na J (figovník, tabak, broskyňa, citrón) Podľa dĺžky života sa rastliny delia na: a)efeméry- žijú len niekoľko týždňov (snežienka) b)jednoročné rastliny- vyklíčia, rastú, prinesú plody a semená (obilniny, slnečnica) c)dvojročné rastliny- v 1.roku vytvárajú vegetatívne, v 2.roku generatívne orgány a semená (kapusta, mrkva) d)trvalky- (jabloň, hruška, čerešňa) 2.Svetlo- slnečný lúč (fotón) -vplyv svetla na rast spôsobuje fotobiologické javy, ku kt. patria: a)etiolizácia- rast rastliny za nedostatku svetla (klíčky zemiakov v pivnici- prevláda predlžovací rast a neobsahujú chlorofyl) b)fotoperiodizmus- reakcia rastlín na striedanie dňa a noci, čo vplýva na klíčenie, kvitnutie a opadávanie listov a iné reakcie Rozdelenie rastlín podľa nárokov na dĺžku dňa: 1.krátkodenné- rastliny trópov a subtrópov- chryzantémy, vianočná ruža, ryža, tabak, bavlník, sója -potrebujú krátke dni, aby zakvitli 2.dlhodenné -mierne pásmo -potrebujú viac ako 12h aby zakvitli -zemiaky, cibuľa, obilniny, špenát, mrkva 3.neutrálne- púpava, rajčiak, muškát fazuľa, pelargónia Rozdelenie rastlín podľa nárokov na svetlo: 1.svetlomilné- slnečnica, tabak, sója 2.tieňomilné- machy, paprade (pod stromami) Rozdelenie rastlín podľa dĺžky života a podľa prinášania plodov: 1.monokarpické- iba raz za život prinášajú plody : a)jednoročné rastliny- životný cyklus trvá 1 vegetačné obdobie vyklíčia, vytvoria vegetatívne, neskôr generatívne orgány, po oplodnení vzniknú plody a odumrú (obilniny, slnečnica) b)dvojročné rastliny- životný cyklus trvá 2 vegetačné obdobia, v 1.roku vyklíčia a vytvárajú vegetatívne orgány (oziminy), v 2.roku vytvára generatívne orgány a po oplodnení vznikajú plody a odumrú (mrkva) 2.polykarpické- prinášajú plody viac krát za život, musí prejsť dormanciou- ak neprejde v nasledujúcom vegetatívnom období by nezakvitla a nepriniesla plody

Rozmnožovanie rastlín Funkcie:1.prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov 2.prenos znakov získaných počas života jedinca 3.dopĺňajú sa straty v prírode Typy rozmnožovania:1.nepohlavné- vegetatívne- asexuálne 2.pohlavné- generatívne- sexuálne 1.Nepohlavné rozmnožovanie- nový jedinec vzniká z jednej bunky a je úplne zhodný s rodičovským organizmom (využíva sa to v PHP pri šľachtení) -jednobunkové rastliny: môžu sa rozmnožovať: a) pučaním (kvasinky, riasy) b)priehradkovým delením (riasy) c) schizogónia- mnohonásobné delenie jadra, je typické pre nižšie huby -mnohobunkové rastliny: a)vítrusné rastliny- rozmnožujú sa 1.fragmentácia stielky- rozdelenie stielky na viacero častí 2.sporogóniou-tvorba výtrusov- nepohlavné rozmnožovanie častíc b)semenné rastliny:1.poplazy (jahoda) 2.odrezkami z listov (fialka, muškát) 3.odrezkami zo stoniek (ríbezľa, vinič) 4.podzemkami (praslička, konvalinka) 5.cibuľkami a hľuzami (tulipán, narcis, cesnak) 6.adventívne koreňové púčiky (slivka) -získavame nezmenené rastliny 2.Pohlavné rozmnožovanie- jedinec vzniká splynutím 2 gamét, preto nikdy nie je zhodný ani s jedným z rodičov. Gaméty vznikajú redukčným delením v gametangiách (pohl. orgány) a proces sa nazýva gametogenéza Typy gamét:1.izogaméty- 2 pohyblivé gaméty rovnakého tvaru a veľkosti 2.anizogaméty- 2 pohyblivé gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti 3.oogaméty- 1 menšia pohyblivá (samčia) a 2.väčšia nepohyblivá (samičia) gaméty: samičia vajcová bunka samčia spermatozoid Typy opelenia:1.samoopelenie- rastlina je opelená peľom z toho istého kvetu 2.cudzoopelenie- rastlina je opelená peľom z toho istého ale iného kvetu Partenogenéza- vznik semena z neoplodnenej vajcovej bunky (jastrabík, alchemilka)

Rodozmena -striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie Nepohlavná generácia- sporofyt (s)- rozmnožuje sa výtrusmi(spórami) Pohlavná generácia- gametofyt (g)- tvorí pohlavné bunky –gaméty - je stále haploidný- pohl. bunky majú polovicu chromozómov Odlišnosti generácií: 1.Morfologická 2.Fyziologická (väčšinou g- je výživou závislosti od sporofytu) 3.Cytologická (bunková) Typy rodozmeny: 1.Romorfná- rovnakotvará- generácie sú tvarovo rovnaké (riasy) 2.Heteromorfná- rovnotvará –jedna generácia prevláda, druhá je potlačená -keď prevláda gametofyt nad sporofytom- machorasty -keď prevláda sporofyt nad gametofytom- plavúňorasty, praslíčkorasty, sladičorasty Priebeh rodozmeny: z výtrusov (spórov) vzniká gametofyt, kt. je stále haploidný, nesie pohlavné orgány, nazývame gametangiá: 1.samčie pohl. orgány-plemenníčky- tam sa tvoria spermatozoidy 2.samičie pohl. orgány-zarodočníky- tvoria sa vajcové bunky -vo vhodnom prostredí (kvapka H2O) prejde spermatozoidom do vajcovej bunky, oplodní ju a vzniká zigota  z nej vyrastie sporofyt, v kt. dochádza ku vzniku výtrusníc, v nich prebehne redukčné delenie a vznikajú 4 haploiné výtrusy (izospóry/ anizospóry)

Pohyby rastlín -väčšinou sa pohybuje iba časť tela (výnimka jednobunkové riasy). Cieľom pohybu je zabezpečiť vhodné postavenie voči svetlu alebo uvoľňovanie semien Podľa toho, či prebiehajú v živých alebo neživých pletivách ich delíme na: fyzikálne a vitálne

Fyzikálne pohyby- uskutočňujú sa v odumretých pletivách a)hygroskopické pohyby- otváranie a zatváranie šišiek (za sucha- otvorené, za vlhka- zavreté) b) kohézne pohyby- vymršťovanie výtrusov z papradí Vitálne pohyby- prebiehajú iba v živých častiach rastliny I.taxie- pohyby z miesta na miesto: GEOTAXIE- pohyb vyvolaný zemskou príťažlivosťou FOTOTAXIE- pohyb vyvolaný svetlom TERMOTAXIE- pohyb vyvolaný teplom CHEMOTAXIE- pohyb vyvolaný chemickými podnetmi II.ohyby- pohyby časti tela 1.samovoľné (autonómne)- vznikajú bez vonkajších činiteľov, iba z vnútorných príčin, napr. rast 2.reakčné- vyvolané už po dráždení vonk. činiteľom a môžu mať orientáciu podľa toho ich delíme: a)TROPIZMY- jednosmerne orientované podráždenia GEOTROPIZMUS- ohyb vyvolaný pôsobením gravitačnej sily FOTOTROPIZMUS- ohyb vyvolaný svetlom TERMOTROPIZMUS- ohyb vyvolaný teplom CHEMOTROPIZMUS- ohyb vyvolaný chem. zložením vonkajšieho prostredia HYDROTROPIZMUS- ohyb vyvolaný vodou TIGMOTROPIZMUS- ohyb vyvolaný jednosmerným dotykom telesa (napr. popínavá rastlina) b)NASTIE- podráždenie vyvolávajúce ohyb nemá smer, je všestranné, difúzne, čiže nie je orientované TERMONASTIA- ohyb vyvolaný zmenou teploty FOTONASTIA- ohyb vyvolaný zmenou intenzity osvetlenia SCIZMONASTIA- ohyb vyvolaný otrasom tela rastliny Pozitívna a negatívna reakcia: Na smerovo orientované podnety, kt. vyvolávajú pohyb (taxie, tropizmy) môže rastlina reagovať pozitívne (smerom ku zdroju) alebo negatívne (smerom od zdroja) POZITÍVNA FOTOTAXIA- pohyb červenoočka za svetlom POZITÍVNA CHEMOTAXIA- pohyb samčej gaméty k samičej gaméte POZITÍVNY GEOTROPIZMUS- rast koreňa v smere zemskej tiaže NEGATÍVNY GEOTROPIZMUS- rast stonky dohora za svetlom POZITÍVNY FOTOTROPIZMUS- nakláňanie sa tela rastliny (stonky) za svetlom NEGATÍVNY FOTOTROPIZMUS- koreň rastliny osvetlený v nádobe s priehľadným živným roztokom rastie od zdroja svetla POZITÍVNY TIGMOTROPIZMUS- ovíjanie sa úponkov okolo predmetu

Rastlinná systematika (taxonómia) -študuje prirodzenú príbuznosť súčasných (recentných) aj vyhynutých (fosílnych) rastlín -opisuje ich -ustanovuje ich vedecké pomenovanie –nomenklatúru -zaraďuje ich podľa príbuzných znakov 1.umelé systémy- rastliny sa triedia podľa ľubovoľne zvolených morfologických znakov, zvyčajne podľa najnápadnejších, bez ohľadu na príbuzenské vzťahy medzi rastlinami -Theofastos, Linné 2.prirodzené systémy- (18.st.)- triedili podľa všetkých morfologických znakov (nielen podľa najnápadnejších) morfologické systémy. Základom príbuznosti rastlín je podobnosť 3.vývojové systémy=fylogenetické- vysvetľujú mechanizmus vývoja- evolúciu rastlín. -hl. kritériom je fylogenetické príbuznosť znakov -Lamarck, Darwin Hlavné systematické jednotky- taxóny: (V rastlinnej systematike) : 1.ríša (regnum) 2.podríša (subregnum) 3.oddelenie (divisio) 4.trieda (classis) 5.rad (ordo) 6.čeľaď (familia) 7.rod (genus) 8.druh (species) (každý druh má rodové a druhové pomenovanie) Vedľajšie systematické jednotky: podtrieda (subclassis) nadtrieda (superclassis) Ríša: Rastliny (PLANTAE)  (producenty, reducenty, konzumenty) -delí sa do 2 podríš: 1.nižšie rastliny- stielkaté (Thalobionta)- tvorí jednobunková alebo mnohobunková stielka (thallus), nemajú rastlinné orgány, nemajú cievne zväzky  bezcievne 2.vyššie rastliny (cormobionta)- majú vegetatívne a generatívne orgány, majú cievne zväzkycievnaté -podľa spôsobu rozmnožovania ich delíme na: výtrusné, semenné Podríše: 1.nižšie rastliny- stielkaté- majú kombináciu chlorofylov a s b, c alebo d -rozmnožujú sa spórami-výtrusmi patria do skupiny výtrusných rastlínSPOROFYTA -riasy, sinice-cyanobaktérie

RIASY (algae): (Stavba): Typy stielok: -u jednobunkovcov: a)bičíkatý- monádoidný- pohyblivý b)meňavkovitý- anéboidný- pohyblivý c)bunkový- kokálny- nepohyblivý -často obsahuje bielkovinové teliesko obalené škrobom- PYRENOID d)kapsálny- 1 bunka obalená slizom, nepohyblivý

-u mnohobunkovcov: a)vláknitý- trichálny- najčastejší- bunky majú 1 jadro b)rúrkovitý- sifonálny- bunky s viacerými jadrami c)sifonokládiový- bunky majú viac jadier d)pletivový- telo je rozlíšené na pakorienky, pabyľku a palístky (najdokonalejší) Rozmnožovanie:1.nepohlavné- mitózou- jednobunkové riasy- výtrusmi (spórami) -úlomkami stielky (fragmentácia) 2.pohlavné- splývaním pohlavných buniek- gamét: IZOGAMIA- splynutím 2 pohyblivých gamét rovnakého tvaru a veľkosti ANIZOGAMIA- splynutím 2 pohyblivých gamét nerovnakého tvaru a veľkosti OOGAMIA-splynutím1 menšej pohyblivej (samčia) a 2.väčšej nepohyblivej (samičia) 3.rodozmena- striedanie pohlavných a nepohlavných generácií (najd. IZOMORFNÁ) Vývojové línie rias: Podľa toho aká je dvojica chlorofylov: 1.červená vývojová vetva- chlorofyl a+d 2.hnedá vývojová vetva- chlorofyl a+c 3.zelená vývojová vetva- chlorofyl a+b Systém rias: -riasy delíme do oddelení podľa: vnútornej stavby typu stielky kombinácie chlorofylov 4 oddelenia: 1.červené riasy (Rhodophyta) 2.rôznobičíkaté (Heterokontophyta) 3.červenoočká (Euglenophyta)- patrí sem: kryptomonády (eryptophyta) panciernatky (dinophyta) 4.zelené riasy (chlorophyta) 1.Oddelenie- červené riasy:- obsahujú fykoerytrín (č. farbivo) + chlorofyl a,d - rozmnožovanie: a) nepohlavne- spórami b)prebieha rodozmena -sladkovodné druhy sú jednobunkové -morské druhy vytvárajú vláknité alebo pletivové stielky -význam: získava sa z nich AGAR- v potravinárstve  želatína -mikrobiológia živné pôdy -zástupca: žabie semä –(sladkovodný) 2.Oddelenie- rôznobičíkaté:- 2 nerovnako dlhé bičíky -chlorofyl a,c -hnedé farbivo- fukoxantín -jednobunkové alebo mnohobunkové (pletivový typ stielky) -sladkovodné aj morské -delíme ich do 2 tried: 1.trieda: rozsievky – stále jednobunkové -môžu žiť samostatne alebo v kolóniách -vytvárajú schránky spevnené oxidom krémičitým - majú špecifický spôsob rozmnožovania- nepohlavne pozdĺžnym delením- každá dcérska bunka dostáva časť schránky od materskej bunky a 2. si dopĺňa (vždy menšiu časť), schránky sa tak postupne zmenšujú a keď sú minimálne, tak vytvárajú spóry -význam:- fosílne druhy vytvárajú diatomit- hornina -využívajú sa pri hodnotení kvality vôd -sú súčasťou planktónu -zástupca: diatoma, fragilaria

2.trieda: hnedé riasy- chaluhy:- stále mnohobunkové (pletivové stielky) -morské druhy -význam: hnojivo, krmivo, výroba jódu, sódy a potaše (K2CO3), príprava jedálpre vysoký obsah bielkovín -zástupca: chaluha sargasová- niekoľko m dlhá stielka 3.oddelenie- červenoočká, kryptomonády, panciernatky –sú jednobunkové, majú bičíky -sú sladkovodné alebo morské Červenoočká- majú telo pokryté pelikulou (jemná, tenká, pružná blana) -majú červenú očnú škvrnu- STIGMA, nachádza sa voľne v cytoplazme, obsahuje olejovité kvapky s karotenoidmi -bičík sa nachádza v prednej časti tela vo fľaškovitom útvare -význam: -sú súčasťou fytoplanktónu -pri nevhodných podmienkach vytvára cisty -zástupca: Eugléna zelená Kryptomonády:- majú sploštenú bunku s dvoma nerovnako dlhými bičíkmi -vyskytujú sa v sladkých vodách -zástupca: kryptomonádka Panciernatky:- majú bičíkatú stielku -bunkové stena obsahuje celulózu, t. je silne zhrubnutá a vytvára pancier -morské druhy -zástupca: rožkovka 4.Oddelenie: Zelené riasy- chloforyl a,b -odvodzuje sa od nich pôvod vyšších rastlín a majú s nimi spoločné znaky: a)kombinácia pigmentov a,b (majú karotény , xantofyly) b)majú celulózovú bunkovú stenu  tvrdá, spevnená c)produktom fotosyntézy (zásobnou látkou) je škrob Triedy: 1.Trieda- Vlastné zelené riasy- buď jednobunkové (okrem améboidného typu) alebo mnohobunkové -žijú jednotlivo, v kolóniach alebo v cenóbiach- útvar guľovitých buniek, obalené slizom -rozmnožovanie: a)nepohlavne (delením al. fragmentáciou) b)pohlavne -delíme ich do 5 skupín: a)zelené bičíkovce- váľač, pandorína b)bunkové zelené riasy (=kokálne)- chlorela, scenedesmus c)vláknité zelené riasy- morský šalát, chetofóra d)rúrkovité zelené riasy- halimeda e)sifonokládiové zelené riasy- žabí vlas 2.Trieda- Spájavky- jednobunkové alebo mnohobunkové (vláknité) - iba v sladkých vodách -rozmnožovanie: a)nepohlavne (fragmentáciou al. delením) b)pohlavne- spájaním- konjugáciou -môžu mať bunkovú stenu buď celistvú alebo rozdelenú zárezmi na 2 a viac častí -zástupcovia: závitnicovka= Spiragyra, Cosmarium

3.Trieda- Chary- mnohobunkové (pletivový typ stielky) -pabyľka sa delí na uzly a články -palístky vyrastajú z uzlov -nevyskytuje sa v moriach -v bunkových stenách majú uhličitan vápenatý -zástupcovia: chara Význam rias: pozitívny- produkujú kyslík a biomasu -z červených rias získavame AGAR -hnedé riasy- krmivo, hnojivo, výroba jódu, potaše, sódy, príprava jedál -v textilnom priemysle- impregnácia rias- nepremokavosť -rozsievky- z rozsievkovej zeminy sa vyrába dynamit -z rozsievkovej bridlice sa vyrábajú brúsky negatívny:- pri premnožení negatívne ovplyvňuje kvalitu vôd (spolu s bridlicami vytvára vodný kvet) 2.Podríša: Vyššie rastliny- prechodom rastlín z vody na súš došlo k anatomickej špecializácii, kt. v sebe zahrňovala: a)rizomoid (predchodca koreňa)- na upevnenie v pôde, čerpanie živín b)vytvárali sa cievne zväzky c)vytvárali sa krycie pletivá, kt. mali ochrannú funkciu pred vyschnutím a poškodením -kutín- nesúvislá vrstva na bunkovej stene -tigunín (drevovina) -suberín (korok) d)prieduchy Podľa spôsobu rozmnožovania ich delíme na: a) výtrusné b) semenné Výtrusné rastliny:- prvýkrát sa vyskytovali v prvohorách -ich telo tvorí rizomoid s rizoidmi -v nadzemných častiach bola vidlicovito rozkonárená stielka, kt. tvorili mezómy (konáriky) a na koncoch boli telómy: a) fertilné telómy- slúžili na rozmnožovanie rozmnožovacia funkcia- obsahovala výtrusnice, neskôr vo vývoji vznikli generatívne orgány (semená a plody) b)sterilné telómy- mali asimilačnú funkciu, neskôr vznikli vegetatívne orgány

Oddelenia výtrusných rastlín: 1.Ryniorasty 2.Machorasty 3.Plavúňorasty 4. Praslíčkorasty 5. Sladičorasty

1.Oddelenie: Ryniorasty: -vyskytovali sa v prvohorách - boli v bahnitých plytkých vodách -zástupcovia: Rynia Mayor, Psilophyton

2.Oddelenie: Machorasty:- mali stielku buď lupeňovitú (listovitá) alebo rozlíšenú na pakorienky, pabyľku a palístky v pabyľkách sa nachádza vodivé pletivo, kt. nedokonale rozvádza živiny, v palístkoch majú špecifické drobné bunky hyalocysty, za vlhka sa naplnia vodou a za sucha je tam vzduch; -rastliny na báze odumierajú a na vrchole dorastajú -význam: -zadržiavajú v sebe veľa vody- ovplyvňujú klímu územia -chránia pôdu pred vyschnutím -zabezpečujú vlahu pre rastliny - majú heteromorfnú rodozmenu, prevláda gametofyt -delíme ich do 2 tried: 1.Trieda: Pečeňovky: -majú lupeňovitú stielku -zástupca: porastnica mnohotvará 2.Trieda:Machy:- stielka rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky - zástupcovia: ploník borievkový rašelinník močiarny bielomach sivý merík vlnkatý 3.Trieda: Rožteky- prechodná trieda medzi pečeňovkami a machmi 3.Oddelenie: Plavúňorasty- recentné byliny, fosílne dreviny - stonka je vidlicovito rozkonárená - majú dvojaké listy:a)trofofyly- zelené fotosyntéza, na nich je pajazýčeklyngula- na zachytávanie dažďovej vody b)sporofyly- výtrusnice zabezpečuje rozmnožovanie -rodozmena heteromorfná, prevláda sporofyt -delíme ich do 2 tried:1. Plavúne: plavúň obyčajný 2.Plavúnky: plavúnka brvitá 4.Oddelenie: Prasličkorasty: -súčasne byliny, fosílne dreviny -majú dutú článkovanú stonku spevnenú oxidom krémičitým -listy vyrastajú v praslenoch (min. 3 z 1 uzla) -na báze zrastajú do pošvy a objímajú stonku

- majú dvojakú byľ: a)jarná- hnedá, zakončená výtrusnicou, je plodná (výtrusnice obsahujú výtrusy so 4 stužkovitými rozhadzovačmi- HAPTÉRY) b)letná- zelená, asimilačná funkcia, je neplodná -heteromorfná rodozmena, prevláda sporofyt -význam: vo farmácii, z vyhynutých vzniklo čierne uhlie Trieda: Prasličky: Praslička roľná Praslička močiarna Praslička lesná 5.Oddelenie: Sladičorasty= Papraďorasty: -majú podzemok s veľkými perovito zloženými listami –TROFOSPOROFYLY- sú zelené (fotosyntéza) a obsahujú výtrusnice výtrusnice vyrastajú na rube listov a sú zdužnatené do kôpok= SORUSY a chránené zástierkou -rodozmena heteromorfná, prevláda sporofyt Trieda: Sladiče: papraď samčia papraďka samičia slezinník červený sladič obyčajný Marsilea štvorlistá- vodný druh pérovník pštrosí

Rodozmeny výtrusných rastlín Rodozmena machorastov: Heteromorfná rodozmena- z n výtrusu vo vhodnom prostredí vyklíči zelený prvoklík, na ňom sa vyvíjajú zelené rastliny machov, kt. môžu byť jednodomé alebo dvojdomé -v plemenníčkoch (anterídiá) sa nachádzajú spermatozoidy a v zárodočníkoch (archegóniá) vajcové bunky - vo vhodnom prostredí (H2O) sa spermatozoid pohybuje k vajcovej bunke a dochádza k oplodneniu, vzniká zygota a z nej sa vyvinie 2n valcová stopka z výtrusnicou -vo výtrusnici dochádza k redukčnému deleniu -4(n) výtrusy :JEDNODOMÉ:

:DVOJDOMÉ:

Rodozmena prasličkorastov, plavúňorastov a sladičorastov: -z výtrusu vyrastá prvorast, kt. môže byť autotrofný alebo heterotrofný -môže a nemusí byť zelený -obsahuje gametangiá -vo vhodnom prostredí sa spermatozoid pohybuje k vajcovej bunke, oplodní ju a vzniká zygota -z nej sa vyvíja sporofyt (telo), na konci vyrastie výtrusný klas, kde sú samčie a samičie výtrusnice -dochádza v nich k redukčnému deleniu a vznikajú 4(n) výtrusy

ROZDIELY Machorasty -vznik prvoklík- musí byť zelený -po oplodnení vzniká 2n valcovitá stopka s výtrusnicou

Prasličkorasty, Plavúňorasty, Sladičorasty -vznik prvorast -po oplodnení vzniká výtrusný klas s výtrusnicami

-heteromorfná rodozmena, prevláda gametofyt -haploidná celá rastlina je gametofytom

-heteromorfná rodozmena, prevláda sporofyt -diploidná celá rastlina je sporofytom

Semenné rastliny -sú najdokonalejšie (ich telo je rozlíšené na koreň, stonku, listy a kvety) -rodozmena je už veľmi zastretá a gametofyt je úplne závislý na sporofyte -vytvárajú kvet a semená, kt. sú uzavreté v plodoch -Podľa toho, či je semeno chránené ich delíme na: a)nahosemenné- semeno je holé, voľne dozrieva na semennej šupine b)krytosemenné- semeno ukryté v oplodí -Patrí sem 5 oddelení: 1.KORDAITORASTY 2.BOROVICORASTY 3.LYGINODENDRORASTY 4.CYKASORASTY 5.MAGNÓLIORASTY 1.oddelenie: KORDAITORASTY:- fosílne dreviny, výskyt v prvohorách -do 40m -listy kopijovité alebo ihlicovité -zástupca: kordiates 2.oddelenie: BOROVICORASTY: (nahosemenné) -patria sem dreviny s rozkonáreným kmeňom a jednoduchými listami -patria sem 2 triedy: 1.trieda: GINKGÁ:- jediný žijúci druh v našich podmienkach- ginko dvojlaločné- je to dvojdomý strom s výraznými brachyblastami, na kt. vyrastajú dvojlaločné listy s vidlicovitou žilnatinou (plod je semenná kôstkovica- má 1 jadro a po dozretí zapácha) 2.trieda: IHLIČNANY: -patria sem jednodomé stromy alebo kry (plodom môže byť: drevnaté šišky, šiškové bobule, semenné bobule) -listy- ihlicovité, jednožilové, väčšinou neopadávajú, na konároch vyrastajú buď jednotlivo alebo vo zväzkoch -ich kvetom sú šištičky- samčie- majú 2-20 výtrusníc -samičie- majú podporné listene, semenné šupiny a nahé vajíčka -patria sem 3 rady: 1.rad: BOROVICOTVARÉ (čeľaď: BOROVICOVITÉ) : -listy sú ihlicovité, vždy zelené, vydržia niekoľko rokov -stromy obsahujú živicové kanáliky a plodom je drevnatá šiška -zástupcovia: Smrek obyčajný Smrek pichľavý Smrekovec opadavý Jedľa biela Borovica lesná Borovica čierna Borovica kosodrevinová Borovica limbová Borovica hladká= vejmutovka

Rozdiel medzi smrekom a jedľou: 1.jedľa- má šišku sediacu a rozpadáva sa, rastie dohora -ihličie je menej pichľavé, na vrchnej strane zelené a na spodnej strane 2 belavé pásy, je 2-3 cm dlhé 2.smrek- má šišku vysiacu, nerozpadáva sa -ihličie je kratšie, pichľavé a dookola zelené, 1-1,5 cm 2.rad: CYPRUSOTVARÉ (čeľaď: CYPRUSOVITÉ): -patria sem stromy a kry -listy sú ihlicovité alebo šupinovité -stromy obsahujú živicové kanáliky -plodom je šišková bobuľa -zástupcovia: Borievka obyčajná Tuja západná Sekvojec mamutí 3.rad: TISOTVARÉ (čeľaď: TISOVITÉ): -zástupca: Tis obyčajný -plodom je semenná bobuľa (červená!!)- obsahuje jedovatý alkaloid TAXÍN -listy čiarkovité, vždy zelené, na spodnej strane majú 2 svetlé prúžky (konáriky sa podobajú na jedľu) 3.oddelenie: LYGINODENDRORASTY- PAPRAĎOSEMENNÉ -fosílne rastliny, dreviny krovitého alebo stromovitého vzrastu -mali veľké pérovito zložené listy -výskyt: v prvohorách -zástupca: Lyginodendron 4.oddelenie: CYKASORASTY: -dreviny s valcovitým alebo hľuzovitým kmeňom- na vrchole vyrastajú listy, kt. sú veľké, pérovito zložené, až 3 m môžu byť -plodom je semenná kôstkovica -zástupca: Cykas indický- získava sa z neho ságo- v ázijskej oblasti sa používa ako múka (dvojdomá rastlina, dnes sa pestujú ako izbové rastliny) 5.oddelenie: MAGNÓLIORASTY: (krytosemenné) -najdokonalejšie oddelenie -sú prispôsobené (úplne) stavbou na suchozemský život -stonka- cievne zväzky buď roztrúsené alebo usporiadané do kruhu, v xyléme sú cievky -listy- telového pôvodu -rovnobežná alebo sieťovitá žilnatina -kvet- listového pôvodu -môžu byť: a)acyklické -všetky kvetné časti usporiadané do závitnice, u starších rastlín b)cyklické- dokonalejšie, niektoré kvetné časti v závitnici, ale väčšina v kruhu, u mladších rastlín -podľa súmernosti: a)súmerne b)nesúmerne -kvetné obaly: a)rozlíšené b)nerozlíšené -patria sem 2 triedy: 1.trieda: DVOJKLÍČNOLISTOVÉ RASTLINY- vývojovo staršie 2.trieda: JEDNOKLÍČNOLISTOVÉ RASTLINY- vývojovo mladšie

Porovnanie jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín: ZNAK

DVOJKLÍČNOLISTOVÉ

JEDNOKLÍČNOLISTOVÉ

Kvet+ kvetné obaly

-4 alebo 5-početný kvet, zväčša rozlíšený na kalich a korunu

-3-početný kvet, nerozlíšenýokvetie

List+ žilnatina

-bifaciálne listy, žilnatina dlaňovitá alebo pérovitá

-monofaciálne listy žilnatina roznobežná

Zárodok

-2 protistojné klíčne listy

-jeden klíčny list

Cievne zväzky v stonke

-v kruhu usporiadané

-roztrúsené

Koreňová sústava

-alorízia-hlavný+ bočné korene

-homorízia- vedľajšie (zväzkovité) korene bez hlavného koreňa

1.trieda:DVOJKLÍČNOLISTOVÉ RASTLINY: -patrí sem 6 podtried: 1.MAGNÓLIOVÉ 2.HAMAMELOVÉ 3.KLINČEKOVÉ 4.DILÉNIOVÉ 5.RUŽOVÉ 6.ASTROVÉ 1.podtrieda: MAGNÓLIOVÉ:- patría sem 4 čeľade: 1.čeľaď: MAGNÓLIOVITÉ 2.čeľaď:LEKNOVITÉ 3.čeľaď: ISKERNÍKOVITÉ 4.čeľaď: MAKOVITÉ 2.podtrieda: HAMAMELOVÉ: -patrí sem 6 čeľadí: 1.čeľaď: PŔHĽAVOVITÉ 2.čeľaď: KONOPOVITÉ 3.čeľaď: ORECHOVITÉ 4.čeľaď: BUKOVITÉ 5.čeľaď: LIESKOVITÉ 6.čeľaď: BREZOVITÉ 3.podtrieda: KLINČEKOVÉ:- patria sem 4 čeľade: 1.čeľaď: KLINČEKOVITĚ 2.čeľaď: MRLÍKOVITÉ 3.čeľaď: STAVIKRVOVITÉ 4.čeľaď: OPUNCIOVITÉ- KAKTUSOVITÉ

4.podtrieda: DILÉNIOVĚ: -patrí sem 8 čeľadí: 1.čeľaď: ČAJOVNÍKOVITĚ 2.čeľaď: FIALKOVITÉ 3.čeľaď: KAPUSTOVITÉ 4.čeľaď: PRVOSIENKOVITÉ 5.čeľaď: LIPOVITÉ 6.čeľaď: BAVLNÍKOVITÉ 7.čeľaď: MLIEČNÍKOVITÉ 8.čeľaď: KOLOVITÉ

5.podtrieda: RUŽOVÉ:- patria sem 3 čeľade: 1.čeľaď: RUŽOVITÉ 2.čeľaď: BôBOVITÉ 3.čeľaď: MRKVOVITÉ/ZELEROVITÉ 6.podtrieda: ASTROVÉ: -patria sem 3 čeľade: 1.čeľaď: ĽUĽKOVITÉ 2.čeľaď: HLUCHAVKOVITÉ 3.čeľaď: ASTROVITÉ

2.trieda: JEDNOKLÍČNOLISTOVÉ RASTLINY: -patrí sem 6 čeľadí: 1.čeľaď: ĽALIOVITÉ 2.čeľaď:AMARYLKOVITÉ 3.čeľaď: VSTAVAČOVITÉ 4.čeľaď: AREKOVITÉ 5.čeľaď: LIPNICOVITÉ 6.čeľaď: KOSATCOVITÉ

Charakteristika najvýznamnejších čeľadí Dvojklíčnolistové: čeľaď: LEKNOVITÉ: -odvodzuje sa od nich pôvod jednoklíčnolistových rastlín, kvety aj listy sú plávajúce, stopkami sú však prichytené k podzemku na dne, plodom je tobolka -zástupcovia: Lekno biele Leknica žltá čeľaď: ISKERNIKOVITÉ: -rozsiahla, v mliečniciach sa nachádzajú alkaloidy, využívajú sa na prípravu liečiv, plodom je mechúrik alebo nažka -zástupcovia: Iskerník prudký Iskerník plazivý Veternica hájna- zákonom chránená Blyskáč jarný Záružlie močiarne Ostrôžka poľná čeľaď:BUKOVITÉ: -patria sem stromy, kt. majú jednopohlavné kvety, súkvetie jahňada, plodom je nažka -zástupcovia: Gaštan jedlý Buk lesný (plodom bukvica- trojhranná (premenená) nažka) Dub letný (plodom žaluď- nažky v kupule) Dub zimný čeľaď: KLINČEKOVITÉ: - majú jednoduché kvety, protistojné listy, plodom je tobolka, bobuľa alebo nažka -zástupcovia: Kúkoľ poľný Klinček slzičkový Hviezdica prostredná čeľaď: KAPUSTOVITÉ: -v pletivách sa nachádzajú idioblasty (bunky, kt. obsahujú štipľavé horčičné silice), kvety sú 4-početné, plodom je šešuľa alebo šešuľka -zástupcovia: Kapusta obyčajná (odrody: kapusta hlávková, kel, kel ružičkový, kaleráb, karfiol) Kapusta repka (odroda: Repka olejka) Reďkev siata Chren dedinský Horčica biela Kapsička pastierska čeľaď: PRVOSIENKOVITÉ: -majú stvol, listy v prízemnej ružici, súkvetie okolík -zástupcovia: Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Cyklámen purpurový čeľaď: RUŽOVITÉ: -patria sem stromy, kry, byliny; kvety sú 5-početné, kvetné lôžko je buď ploché, vyklenuté, prehĺbené; plodom je kôstkovica, malvica, mechúrik alebo nažka -zástupcovia: Ruža šípová Nátržník husí Jahoda obyčajná (plodom nažka) Ostružina malinová (plodom mechúrik) Ostružina černicová (plodom mechúrik) Jabloň domáca (plodom malvica) Hruška obyčajná (plodom malvica) Marhuľa obyčajná (plodom kôstkovica) Broskyňa obyčajná (plodom kôstkovica)

Čerešňa vtáčia (plodom kôstkovica) Slivka domáca (plodom kôstkovica) čeľaď: BôBOVITÉ: -majú 5-početné kvety, kalíšne lístky sú zrastené, korunné lupienky sú voľné, vrchný lupienok vytvára striešku, 2 bočné krídla a 2 dolné vytvárajú člnok, plodom je struk, obsahujú veľa bielkovín (vďaka symbióze s nitrifikačnými (hľuzkovitými) baktériami) -zástupcovia: Fazuľa obyčajná Hrach siaty Šošovica jedlá Sója fazuľová Podzemnica olejná Ďatelina lúčna Ďatelina plazivá Lucerna siata Agát biely čeľaď: Mrkvovité/Zelerovité:- patria sem byliny s päťpočetnými kvetmi, majú súkvetie jednoduchý alebo zložený okolík, plodom je dvojnažka -veľký význam v potravinárstve -zástupcovia: Mrkva obyčajná Petržlen záhradný Zeler voňavý Kôpor voňavý Rasca lúčna Paštrnák siaty čeľaď:Hluchavkovité- 4-hranná stonka, listy sú krížmo protistojné, plodom sú tvrdky -obsahujú veľa silíc - zástupcovia: Hluchavka biela Šalvia lekárska Materina dúška Rozmarín lekársky Levanduľa úzkolistá čeľaď: Astrovité:- majú súkvetie úbor, plod nažku -rastliny: Slnečnica Nechtík lekársky Púpava lekárska Rumanček pravý Podbeľ liečivý Rebríček obyčajný Lopúch väčší Margaréta biela Sedmokráska obyčajná Šalát siaty -okrasné: Astra Cínia Aksamietnica

Jednoklíčnolistové: čeľaď:Ľaliovité:- majú 3-početné kvety, podzemky alebo cibule, plodom je bobuľa alebo tobolka -zástupcovia: Cesnak kuchynský Cesnak pažítkový Cesnak cibuľový Cesnak pórový okrasné Ľalia zlatohlavá Ľalia biela Tulipán záhradný Hyacínt východný Konvalinka voňavá čeľaď: Lipnicovité:- majú steblo, listy majú pošvu a medzi čepeľou a pošvou sa nachádza jazýček -súkvetím je klas, plodom zrno Ovos Raž Jačmeň siaty Pšenica letná trávy Lipnica lúčna Kostrava horská Reznačka laločnatá Timotejka lúčna Ryža siata Kukurica siata Bambus trstenikovitý

Huby Znaky: -nemajú pigmenty, nie sú schopné fotosyntézy -ich bunková stena obsahuje chitín -ich zásobnou látkou je glykogén -nepravé pletivo plektenchým alebo pseudoparenchým Tabuľka porovnania bunky huby s rastlinnou a živočíšnou bunkou Huba

Živočíšna

Rastlinná

Bunková stena

Áno (chitín)

Áno (celulóza)

Nie

Plastidy

nie

áno

nie

Zásobné látky

glykogén

škrob

glykogén

Výživa

heteromorfná

autotrofná

heterotrofná

Schopnosť pohybu

áno

niektoré

áno

Rozmnožovanie: 1.pohlavné-hyfogamia- splývanie podhubia, anizogamia, izogamia, oogamia (+výtrusmi) 2.nepohlavné- spórami, pučaním, delením, hýfami Výživa: 1.saprofyty 2.parazity 3.symbioty Typy symbiózy: 1.ektosymbióza- hýf ide len na povrch hostiteľa- mykoríza 2.endosymbióza- hýfy prenikajú do buniek hostiteľa (spolužitie húb s rastlinami z čeľade vstavačovitých (orchidea)) 3.špec. typ symbiózy- lichenizmus (huba+ riasa, huba+ sinica) -saproparazitizmus- výživa- saprofyt a (saproparazitické huby, ktoré spočiatku žijú ako saprofyty na odumretých častiach stromu a neskôr, keď sa postupne rozrastajú, ich mycélium prechádza aj do živých častí stromu a začínajú cudzopasiť.)

Význam: Pozitívny: -reducenty - v potravinárstve- alkoholové a mliečne kvasenia (ako kvasinky) -vo farmaceutickom priemysle- lieky, antibiotiká, vitamíny, cytostatiká -v ľudovom liečiteľstve -zdrojom biologicky účinných látok -konzumácia- zdroj výživy Negatívny: -produkujú jedovaté látky- mykotoxíny -spôsobujú mykózy- plesňové ochorenia -sú pôvodcami alegrií Stavba: -pozostávajú z hubových vláken- hýfy -ich spletením vzniká podhubie- mycélium Mikológia- veda o hubách Huby – sú to eukaryotické, heterotrofné organizmy, kt. môžu žiť paraziticky alebo saprofyticky, zabezpečujú kolobeh látok v prírode- reducenty

Nižšie huby:- tvoria mikroskopické podhubie a nevytvárajú plodnice -patria k nim 3 skupiny: 1.skupina: SLIZOVKY:- buď jednobunkové alebo vytvárajú plazmódium (bunkám chýba bunková stenarôsovitá stielka)- sú to saprofyty alebo parazity 2.skupina:NÁDOROVKY:- spôsobujú nádorové ochorenia rastlín -zástupcovia: Rakovinovec zemiakový Nádorovka kapustová 3.skupina:RIASOVKY: -žijú paraziticky alebo saprofyticky -zástupcovia: Hnilovka hojná- žije buď saprofyticky vo vode alebo parazituje na žiabrach akváriových rýb Plasmospóra viničová (perenospóra)- napáda vinič (červené bobule) Fytoflóra zemiaková- napáda listy zemiakov a rajčiakov Vyššie huby:- tvoria oddelenie: Vlastné huby:- majú stielku buď jednobunkovú alebo vláknitú -hýfy sú bohato rozkonárené -ich spleť vytvára mycélium -prevláda nepohlavné rozmnožovanie (pohlavné je komplikované) -patria sem 3 triedy: 1.trieda: SPÁJAVÉ PLESNE:- mikroskopické huby, spôsobujú mykózy a môžu aj alergie -rozmnožujú sa nepohlavne a vzniká veľké množstvo spór -vyskytujú sa na zle uskladnených potravinách (chlieb, zelenina, ovocie, zaváraniny, mliečne výrobky) -zástupca: Pleseň hlavičkatá 2.trieda:VRECKATÉ HUBY:- tvoria zvláštne výtrusnice, kt. voláme vrecká -nachádza sa v nich 8 výtrusov- askospór -vrecká sú uložené v plodniciach, kt. môžu byť: miskovité, guľovité a bankovité -vrecká sú buď roztrúsené, alebo tvoria súvislú výtrusorodú vrstvu- técium -patria sem 4 rady: 1.rad:KVASINKOTVARÉ:- stále jednobunkové, rozmnožujú sa pučaním - majú fermentačné schopnosti (schopné kvasenia) -sú bohaté na vitamíny (aj vo farmácii) -zástupcovia:Kvasinka vinná Kvasinka pivná -kvasinky spolu s baktériami sa podieľajú na mliečnom kvasení 2.rad:PAPLESŇOTVARÉ:- spôsobujú hnilobu ovocia, zeleniny a obilnín, produkujú mykotoxíny- jedy, kt. spôsobujú rôzne ochorenia -niektoré sú užitočné- využívajú sa na výrobu liekov -zástupcovia: Penicílium Aspergil čierny- spôsobuje povlaky na potravinách 3.rad:KYJANIČKOTVARÉ:-parazitické druhy -u nás: Kyjanička purpurová- parazituje v semenníku raže, kde vytvára sklerócium=námeľ= ražná hubka- tmavý, tvrdý, rožtekovitý útvar, obsahuje alkaloidy, kt. sú pre človeka nebezpečné

4.rad:ČIAŽKOTVARÉ:- sú to saprofyty alebo parazity -horná časť plodnice je intenzívne sfarbená -ich výtrusorodá vrstva pripomína klobúčik -zástupcovia: Smrčiak jedlý Ušiak obyčajný – jedovatý 3.trieda:BAZIDIOVÉ HUBY:- majú bazidiospóry- rozmnožovacie častice, kt. vznikli na bazídiách (kyjakovité bunky) bázidiá môžu byť jednobunkové (celistvé) alebo štvorbunkové (delené); bazidiospóry vytvárajú v nich výtrusorodú vrstvu hyménium 1.rad:RôZNOTVARÉ HUBY:- saprofyty alebo parazity, väčšina je drevokazných -zástupcovia: Sírovec obyčajný Trudníkovec pestrý 2.rad:PEČIARKOTVARÉ HUBY:- sú rozlíšené na hlúbik a klobúk, pri raste chránené plachtičkou, kt. môže byť: a) celistvá- keď sa roztrhne, na báze dole ostáva pošva (+prsteň, ale nie je taký výrazný) b)čiastočná- keď sa roztrhne, na hlúbiku ostáva prsteň -bazídiá sú uložené buď na lupeňoch alebo rúrkach: Lupenaté huby: Muchotrávka, Rýdzik, Kuriatko, Bedľa, Tanečnica, plávka, Podpňovka, Pečiarka Rúrkovité huby: Hríb, Suchohríb, Kozák, Masliak -do tohto radu patria aj parazitické huby: Hrdze a Sneti (na obilninách)

Lišajníky (=Lichenizované huby) - vznikajú spolužitím huby –MYKOBIONT a riasy/sinice –FOTOBIONT (fotosyntetizuje) -typy stielok: 1.kôrovitá stielka:- je tesne zrastená s podkladom -zástupca: Zemepisník mapovitý 2.lupeňovitá (lalokovitá) stielka: -podklad sa prichytáva na viacerých miestach -zástupcovia: Diskovka bublinatá Diskovník múrový 3.kríčkovitá stielka:- k podkladu je prichytená na 1 mieste -zástupca: Dutohlávka Sobia 4.rôsolovitá (slizovitá) stielka:- stielka neurčitého tvaru -zástupca: Collema Rozmnožovanie: 1.nepohlavne- fragmentácia (úlomkami stielky) 2.rozmnožuje sa samostatne huba a samostatne riasa/sinica Výskyt: 1.múry, stromy, zem, strechy 2.sú prvoosadlíci (po extrémnych stanovištiach- napr. po prvohorách) 3.neznášajú znečistené prostredie- bioindikátory (pozitívny, negatívny) Význam: Pozitívny: 1.slúžia na výživu živočíchov 2.využívajú sa vo farmácií a medicíne- majú cytotoxický účinok (proti rakovine) 3.majú fungiádny účinok (proti plesniam) 4.využívajú sa vo voňavkárstve Negatívny:- poškodzujú budovy a kultúrne pamiatky

Hlavné systematické jednotky: 1.ríša 2.kmeň 3.trieda 4.rad 5.čeľaď 6.rod 7.druh Vedľajšie systematické jednotky: oddelenie podkmeň

Jednobunkovce (Monocytozoa /Protista) =Prvoky (Protozoa) -heterotrofné eukaryotické organizmy, ich telo tvorí 1 bunka plniaca všetky funkcie Stavba:1.cytoplazmatická membrána -jednoduchá, dvojitá, trojitá -často spevnená mikrotubulami=kortex,resp. pelikula -u niektorých druhoch vytvára schránku 2.cytoplazma-členená na : vonkajšiu ektoplazmu -viskózna vnútornú endoplazmu -zrnitejšia 3.jadro-1 alebo 2 jadrá môžu mať 4.fagozóm a kontraaktívne pulzujúce vakuoly Pohyb: 1.pasívny-vzduch, voda alebo iné živočíchy (parazity) 2.aktívny: a)bičík (flagellum) b)brvy( cilie ) c)panôžky ( pseudopódie) Staba bičíka: 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulou

Výživa: heterotrofná - potravu príjmajú:1.difúzia 2.endocytóza 3.bunkové ústa- cytostom Rozmnožovanie:1.nepohlavné: a)binárne delenie –materská bunka sa rozdelí na dve časti -pozdĺžne ,priečne - špeciálny typ -pučanie b)polytomia -rozpad na viacero jedincov -sporogónia,schizogónia 2.pohlavné: 1.gametogamia-izogamia, anizogamia, oogamia... 2.gamontogamia-pred splývaním gamét dôjde ku kopulácii (splývaniu) celých buniek -konjugácia 3.autogamia-samooplodnenie Nepriaznivé podmienky prečkávajú v štádiu :-cysty (voľne žijúce druhy) -spóry (paraziticé druhy)

1.kmeň :Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora) -vznikol spojením bičíkovcov a koreňonožcov -podkmene: 1. Bičíkovce ( Flagellata)-1 alebo 2 bičíky - 1 alebo viac jadier -niektoré majú plastidy a tie patria k rastlinným bičíkovcom(červenoočko) -žijú buď voľne alebo paraziticky -rozmnožovanie nepohlavné väčšinou -potravu prijímajú celým povrchom tela -zástupcovia: golierikovce ,bodo, svetielko jagavé –voľne žijúce parazit.: -bičovka rybia –parazituje na koži a žiabrach -spôsobuje mliečny zákal - črevovnička detská (žardia črevná) - parazituje v čreve človeka a detí -spôsobuje katary (hnačky) -trypanozóma spavičná - u živočíchov a človeka -v krvi, lymfe, uzlinách a mozgovomiechovom moku - na pohyb jej slúži undulujúca membrána -spôsobuje spavú nemoc- TRIPANOZOMIÁZA: Príznaky: únava, spavosť ,zápal mozgu,smrť -trypanozóma dobytčia- smrteľné ochorenie -Leishmania –spôsobuje LEISHMANIÓZU -parazituje v koži, kde spôsobuje mokvavé vredy a vyžiera mäso(znetvorení ľudia -väčšinou tvár) -prenášač: komár -trichomonas pošvový -parazituje v pošve žien, ochorenie spôsobuje TRICHOMONIÁZA: príznaky :zápaly pošvy, močovej rúry aj u mužov pri pohlavnom styku 2.Koreňonožce (Rhizopoda): -pohyb pseudopódiami (panôžkami) -niektoré druhy majú schránky (morské ) -majú 1. alebo viac jadier -rozmnožujú sa väčšinou nepohlavne -žijú voľne alebo parazitujú 1.nadtrieda-Meňavkovce: 1.trieda:-Meňavky: -meňavka dyzenterická -výskyt v 2 formách –malá je neškodná ale keď sme chorí alebo v strese tak sa zmení na veľkú, kt. spôsobuje črevnú DYZENTÉRIU: Príznaky: rozrušené črevo ,červené krvinky a môže preniknúť do mozgu, pečene a pľúc -meňavka črevná -neškodný parazit -meňavka zubná-meňavka včelia- parazituje v Malpigiho žľazách -meňavka veľká -pelomyxa bahenná- bahenné vody -slzovičkovka(slzovnička) zhubná- spôsobuje atypický zápal mozgových blán

2.trieda-Dierkavce: -morské druhy -vytvárajú schránky CaCO3-sú v nich otvory pre panôžky, po odumretí z nich vznikajú vápence -štítnačka obyčajná 2.nadtrieda-Nitkonožce: 1.trieda:Mrežovce:-morské druhy -schránky z oxidu kremičitého -vznik hornín 2.trieda:Slncovky –sladkovodné -veľa tenkých panôžok

2.Kmeň-Výtrusovce (Apicomplexa): -parazity, nemajú vytvorené pohybové orgány -príjem potravy osmoticky- celým povrchom tela -v prednej časti tela organely s tubulami a vylučovacími vačkamina prichytávanie -komplikované rozmnožovanie- rodozmena -nepohlavné rozmnožovanie -schizogónia -pohlavné rozmnožovanie -gametogámia 1.trieda:Gregariny-parazitujú v tráviacej sústave a telových tekutinách bezstavovcov (mimobunkové) -Gregarina švábia 2.trieda:Kokcídie-vnútrobunkové parazity u článkonožcov a stavovcov -Kokcídia králičia(pečeňová)-napáda žlčové cesty králikov a spôsobuje KOKCIDIÓZUopuchy brucha, hnačky –smrť -Toxoplazma- parazituje u živočíchov aj človeka -prejav horúčkami -nebezpečné pre tehotné ženy(poškodzuje plod a môže spôsobiť potrat) -prenášač -mačky a holuby 3.trieda-Krvinovky-parazitujú v epiteloch - v životnom cykle striedajú 2 hostiteľov: 1.článkonožec-slinné žľazy- pohlavné rozmnožovanie 2.stavovec (človek)-v krvi- nepohlavné rozmnožovanie -maláriovec 4-dňový, 3-dňový, tropický(názov ako často opakujú záchvaty) -spôsobuje maláriu -príznaky: zimnica, triaška, vysoké horúčky(nad 40),búšenie srdca, bolesti v kostiach, kĺboch, zvracanie, poruchy vedomia -prenášač :Komár maláriový (Anopheles) 3.Kmeň:Nálevníky (Ciliophora) -telo pokryté pelikulou –na nej sú brvy- základná stavebná jednotkablefaroblasty -potrava –príjem -bunkové ústa -majú 2 jadrá -jadrový dualizmus -macronucleus –väčšie jadro, na pohyb a je vegetatívne -mikronucleus- menšie jadro , generatívne, konjugácia -voľne žijúce druhy -črievička končistá -bioindikátory znečistenia vôd, citlivé na jedovaté a hnilobné látky -šibavec

-vírivka -ofryoskolex chvostíkový -bôbovka Ríša: Živočíchy =Animália: - sú mnohobunkové organizmy (Polycytozoa, Metazoa) -ich telo tvoria dvojaké typy buniek: 1.pohlavné bunky- generatívne 2.telové bunky- somatické Proces embryogenézy (vývin zárodku): -splynutím gamét vzniká zygota, tá sa brázdi ( mnohonásobne delí) a vzniká morula; -ďalším brázdením a presúvaním buniek zo stredu k okraju vzniká guľovitý útvar blastula, kt. má 1 vrstvu buniek a vo vnútri prvotnú telovú dutinu blastocel. -Preliačením blastuly vzniká gastrula, kt. má 2 zárodočné vrstvy endoderm a ektoderm; -Dutina, kt. ostane po preliačení sa volá prvočrevo (archenteron), kt. vyusťuje na povrch otvorom nazývaným blastoporus. -u trojlístovcov ešte vzniká stredná zárodočná vrstva mezoderm a vzniká druhotná telová dutina celóm.

Z endodermu vznikajú: -tráviaca sústava -endokrinné žľazy -pľúca Z ektodermu vznikajú: - koža -zmyslové orgány -nervová sústava -vylučovacie orgány bezstavovcov -vzdušnice Z mezodermu vznikajú: -kostra -svaly -cievna sústava -vylučovacia sústava -rozmnožovacia sústava Systematika živočíchov: -delíme do 2 oddelení: 1.oddelenie:- dvojlístovce- majú 2 zárodočné vrstvy (ektoderm, endoterm), ich telo je lúčovito (radiálne) súmerné -patria sem 3 kmene: Hubky Pŕhlivce Rebrovky (=Nepŕhlivce) 2.oddelenie:-trojlístovce –majú 3 zárodočné vrstvy ( aj mezoderm) a telo je dvojstranne (bilaterálne) súmerné -patria sem :- Prvoústovce -Druhoústovce

1.Kmeň: Hubky:- vodné druhy (prevažne morské) -žijú prisadnuto- nepohybujú sa  nemajú vyvinutú svalovú sústavu, nemajú nervovú sústavu ani zmyslové bunky -majú golierikaté bunky- choanocyty, kt. zabezpečujú vnútrobunkové trávenie -potravu prijímajú cez malé otvory po bokoch tela- ostie a nestrávené zvyšky vyvrhujú veľkým otvorom- osculum -medzi povrchom a golierikatými bunkami sa nachádza rôsolovitá hmota- mezoglea, kt. obsahuje ústrojnú hmotu- spongín alebo kremičité a vápenaté ihlice- spikuly, kt. spevňujú hubku (voláme ich kostrotvorné bunky) -v mezoglee sa nachádzajú aj amébovité bunky- archeotypy, kt. zabezpečujú fagocytózu -rozmnožovanie: väčšinou nepohlavne- pučaním: a)vonkajšie- na povrchu tela vzniknú kolónie b)vnútorné- vznikajú gemule- zhluky zárodočných buniek -zástupcovia: Sladkovodné: Hubka mycia (špongie) Hubka jazerná Hubka konská Morské: Neptúnov pohár Venušin kôš 2.kmeň:Pŕhlivce:- (Cnidaria)- vodné druhy (prevažne morské) -blastocel je vyplnený bunkami podobnými mezoglee a u niektorých druhov u aj bunky mezodermálneho pôvodu – nazýva sa to mezenchým -TS.: majú vakovitú tráviacu dutinu, majú 1 otvor na príjem a vyvrhnutie potravy, okolo kt. sú ramená s pŕhlivými bunkami –cnidoblasty /nematocyty  na ich povrchu je citlivý výrastok cnidocyl- pri jeho podráždení vystrelia vlákno zakončené ostrým hrotom a zapichnú sa do koristi -Nervová S.- rozptýlená (difúzna)( -nervové bunky sú rozptýlené, nevytvárajú žiadne nervové centrum, preto na podráždenie reaguje celé telo pŕhlivca) -Rozmnožovacia S.- 1. krát sa stretávame s pohlavnými žľazami- gonády , oplodnenie je vonkajšie -komplikované rozmnožovanie- rodozmena- striedajú sa 2 štádiá: 1.polyp- prisadnutý, nepohlavné rozmnožovanie 2.medúzy-voľne plávajúca, má tvar klobúka, pohlavné rozmnož. -priebeh rodozmeny:-z oplodnených vajíčok vznikajú obrvené larvy- planuly, tie prisadnú na dno a vyrastú z nich polypy. Dospelé polypy sa rozmnožujú strobiláciou (typ pučania) keda sa z polypov odškrcujú mladé medúzky –ephiry , kt. dozrievajú na dospelé medúzy -patria sem 4 triedy: 1.trieda:Polypovce:- prevláda polypové štádium, nepohlavné rozmnožovanie -veľká regeneračná schopnosť -medúzy majú okraj klobúka prekrytý plachtičkou -zástupcovia: Nezmar hnedý Nezmar zelený Medúzka sladkovodná 2.Trieda: Medúzovce:- prevláda medúzové štádium -na okrajoch klobúka medúzy sa nachádzajú ropálie- okrajové telieska- na ich povrchu sú bunky citlivé na svetlo – 1.typ primitívneho oka – ploché oko -v ropáliách (zmyslový orgán)- statocysta (polohovo- rovnovážny orgán) -zástupcovia: Medúza (Tanierovka) ušatá, Medúza svietivá

3.Trieda: Štvorhranovce:- medúzy majú štvorhranný klobúk -nachádzajú sa v tropických moriach -vylučujú smrteľné jedy -zástupca: Štvorhranka smrteľná 4.Trieda:Koralovce:- majú iba polypové štádium -vonkajšia kostra je tvorená z uhličitanu vápenatého alebo rohoviny -vnútorná kostra je tvorená z ihlíc -keď odumrú vznikajú koralové útesy (atoly) -zástupcovia: Lalokovník prstnatý Koral červený Adamsia pustovnícka Sasanka konská 3.kmeň:Rebrovky (Nepŕhlivce): -vodné druhy, kt. majú ramená s lepkavými bunkami- koloblasty -gastrovaskulárnu sústavu tvorí 8 pásov s brvami a hrebeňovitými útvarmi -zástupcovia: Beroa oválna Venušin pás

2.ODDELENIE: TROJLÍSTOVCE: -telo sa člení na brušnú (vetrálnu) stranu a na chrbtovú (dorzálnu) stranu (predná-hlavová, zadná-análna) -prebieha cefalizácia-( vznik primitívného mozgu splývaním ganglií nad hltanom) -členia sa na 2 vývojové vetvy: 1.Prvoústovce (Prvousté) 2.Druhoústovce (Druhousté) 1.skupina: Prvoústovce:-ústa im vznikajú na mieste blastoporu -nervová sústava je stále na brušnej strane -cievna sústava je na chrbtovej strane -môžu mať coelom (druhotná telová dutina) ak majú tak vzniká z endodermu a ak majú kostru tak je vonkajšia a je vytvorená z ektodermu Typy telovej organizácie prvoústovcov: 1.schizocélny- prvotná telová dutina vyplnená parenchýmom (najtenšia) -ploskavce 2.pseudocélny- parenchým zatlačený na steny dutiny -hlístovce (okrúhlovce) 3.celómový- majú druhotnú telovú dutinu- coelom -mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce -podľa toho, či majú coelom alebo nie: 1.skupina: necélomové prvoústovce- patria kmene: Ploskavce, Hlístovce 2.skupina: celómové prvoústovce- patria kmene: Mäkkýše, Obrúčkavce, Článkonožce 1.kmeň: Ploskavce:- majú ploské telo , sú parazity -majú telovú dutinu schizocél -na povrchu tela je . a väčšinou aj brvy -telo sa člení na hlavu a trupovú časť, na hlave sú háčiky a prísavky -pohybová s.:- pohybujú sa kožnosvalovým vakom (je tvorený z 2 navzájom kolmých vrstiev, stiahnutím pozdĺžnej svaloviny sa rozšíri a napne kruhová svalovina a naopak) -vylučovacia s.:- protonefrídie (tvorí ich systém kanálikov, kt. začínajú v plamienkových bunkách(zákl. staveb. jednotka) (bičík vháňa odpadové látky z tkanivového moku do

zberného kanálika a ten vyúsťuje na povrch tela) -cievna a dýchacia s.- nevyvinuté, dýchajú anaeróbne- celým povrchom tela -nervová s.:-pásová (postupným spájaním nervových buniek vznikli nervové uzly= gangliá a z nich vybiehajú nervové pásy -pásy sa spájajú obrúčkou okolo hltana) -tráviaca s.:- majú1 otvor na príjem a vyvrhnutie potravy, potom hltan a črevo -rozmnožovacia s.:- hermafroditi, vývin buď priamy alebo cez larvu 1.Trieda: Ploskulice: -voľne žijúce druhy -pohybujú sa pomocou svalov, kt. sú uložené okružne, šikmo, pozdĺžne a pri pohybe im pomáha sliz a riasinky -veľká regeneračná schopnosť -sú pestro sfarbené -zástupcovia: Ploskuľa mliečnobiela Ploskuľa vrchovská Ploskuľa tmavá 2.Trieda: Motolice:- endoparazity, kt. majú listovitý tvar tela -majú 2 prísavky: ústna a brušná -majú 2 alebo 3 hostiteľov -zástupcovia: Motolica pečeňová- cudzopasí v pečeni oviec, kôz, kráv a jej medzihostiteľom je slimák: Vodniak malý -vývin:- v pečeni živočícha vznikajú oplodnené vajíčka, kt. prechádzajú cez črevo do vonkajšieho prostredia a vyvinú sa z nich obrvené larvyMIRACÍDIÁ, tie sa dostanú do vody, kde cez dýchací otvor preniknú do vodniaka malého, zmenia sa na sporocystu a vyvíjajú sa z nich RÉDIE- pre nich je typické rozmnožovanie partenogenéza- bez oplodnenia vajíčka; a nakoniec vznikajú v slimákovi CERKÁLIE, kt. po opustení tela slimáka najprv voľné plávajú vo vode, potom sa prichytia na tráve a pri poklese vody sa môžu nakaziť ovce, kozy, kravy Dvojprísavnica močová- parazituje v močovom mechúre stavovcov, spôsobuje BILHARZIÓZU (krvavý moč)

3.Trieda: Pásomnice:- endoparazity -ich telo má 3 časti: hlavička, krček, článkované telo -na hlavičke háčiky a prísavky -potravu prijímajú osmoticky- celým povrchom tela -v posledných článkoch sa nachádza veľa vajíčok (články hneď dorastajú) -vývin komplikovaný: majú dvojaké larvy: 1.typ : onkosféry 2.typ: koracídiá -zástupcovia: Pásomnica dlhá Pásomnica venčeková

2.kmeň:Hlístovce:- (=okrúhlovce)- majú podlhovasté telo na priečnom priereze okrúhle, ich telovou dutinou je pseudocel- je vyplnená tekutinou, vďaka kt. je kostra pružná; tlakom spevnená kostra – hydroskelet- slúži na pohyb -povrch je pokrytý kutikulou, kt. pri raste zvliekajú -pohybová s.- majú kožnosvalový vak (- je tvorený z 2 navzájom kolmých vrstiev, stiahnutím pozdĺžnej svaloviny sa rozšíri a napne kruhová svalovina a naopak- peristaltické) -tráviaca s.- majú 2 otvory: ústny a análny, trávenie je mimobunkové

-vylučovacia s.- protonefrídie (tvorí ich systém kanálikov, kt. začínajú v plamienkových bunkách(zákl. staveb. jednotka) (bičík vháňa odpadové látky z tkanivového moku do zberného kanálika a ten vyúsťuje na povrch tela -nervová s.- pásová ( postupným spájaním nervových buniek vznikli nervové uzly= gangliá a z nich vybiehajú nervové pásy -pásy sa spájajú obrúčkou okolo hltana) -rozmnožovacia s.- gonochoristi s pohlavným dimorfizmom (samček kratší), vývin je cez larvy, kt. sa viackrát zvliekajú -väčšinou sem patria parazity -zástupcovia: živ.: Hlísta detská a mrľa ľudská- parazitujú v čreve žalúdka , mrľa je kratšiapri konečníku. Človek sa nakazí nedostatočnou hygienou (zle umytá zelenina, špinavé ruky) Príznaky: únava, horúčka, niekedy kašeľ Svalovec špirálovitý- parazituje na ošípaných, líškach, niekedy u človeka, človeka sa nakazí z nedostatočne tepelne spracovaného mäsa -spôs. ochorenie TRICHNELÓZA (aj smrteľná) Vlásovec očný- v afrických oblastiach, parazituje v rohovke oka a spôsobuje dočasnú slepotu Vlásovec miazgový- v tropických oblastiach, žije v lymfatickej (miazgovej) sústave; parazituje v končatinách, kde spôsobuje obrovské zdureniny- ELEFANTIÁZA na rastlinách: Háďatko repné- parazituje na koreňoch repy a spôsobuje jej fúzatosť Háďatko pšeničné- parazituje na listoch a na klase pšenice alebo obilnín a spôsobuje hrčky Háďatka- môžu dlhé roky prežiť v stave anabiózy, kedy sú ich životné procesy obmedzené na minimum Celómové: 3.kmeň:Makkýše:- telo pozostáva z 3 častí: hlava, vnútornostný vak, svalnatá noha -vnútornostný vak je pokrytý plášťom a produkuje schránku -celoem majú iba v embryonálnom vývine, potom sa rozpadáva a vytvára sa zmiešaná telová dutina- Mixocel -Dýchacia s.- vodné žiabrami, suchozemské pľúcnym vakom alebo epitelom plášťa -Pohybová s.- hladké svaly svalnatej nohy -Cievna s.- je otvorená (cievy vychádzajú z vakovitého srdca a končia otvorené v telovej dutine ;orgány obmýva hemolymfa, kt. sa okysličuje v žiabrach alebo pľúcnych vakoch; okysličená hemolymfa sa vracia do srdca) - hemolymfa obsahuje hemoglobín alebo hemocyanín (obs. meď) -Tráviaca s.- v ústnej dutine majú radulu (strúhací jazýček)- je to vápenatý útvar, kt. rozomieľajú potravu; potom hltan, pažerák, žalúdok, črevo -majú aj tráviacu žľazu hepatopankreas (spojenie 2 žliaz- pečeň+ pankreas); niektoré druhy majú na čreve záves- typhlosolis (zväčšili si povrch na vstrebávanie) -Vylučovacia s.- metanefrídie (-v každom článku je jeden pár; začínajú v jednom článku lievikom s obrveným ústím a prechádzajú kanálikom do susedného článku, kt. vyusťujú von z tela) -Nervová s.- rebríčková-( nervové pásy sa opakujú v jednotlivých článkoch a sú priečne prepojené) -Rozmnožovacia s.- väčšinou hermafroditi, vývin buď priamy alebo cez larvy (VELIGER alebo TROCHOFÓRA)

1.podkmeň: Mäkkýšovce:- morské druhy - buď sú bez schránky alebo je schránka vytvorená zo štítkov -zástupca: Chitón zelenkavý 2.podkmeň: Schránkovce:- vytvárajú jednodielne (ulita) alebo dvojdielne (lastúra) schránky 1.Trieda: Ulitníky:- asymetrické živočíchy, pretože majú špirálovito stočenú schránku- o 90-180° sa otáča a spolu s ňou sa otáčajú aj orgány do 1 strany (pravo, ľavotočivá), čiže majú 1 stranu tela degenerovanú -sú to hermafroditi s výrazným proterandrickým hermafroditizmom (zabraňuje samooplodneniu) -majú miskovité oči -zástupcovia: Slimák záhradný Slimák meňavý Vodniak malý Vodniak vysoký Vretienka premenlivá Slizniak pásavý Slizovec lesný -moské druhy: Ostranky Porcelánovce 2.trieda:Lasturníky:-sú dvojstranne súmerné -schránka pozostáva z 2 častí, kt. sú na chrbtovej strane spojené väzivom, svalmi a niektoré druhy v prednej časti lastúry majú zámok- cardo -nemajú radulu, po okrajoch plášťa majú ploché oči -sú gonochoristi -zástupcovia: Škľabka veľká Kopýtko prirastené Korýtko maliarské -jedlé: Ustrica jedlá Srdcovka jedlá Slávka jedlá Perlorodka morská Perlorodka sladkovodná (riečna) 3.Trieda: Hlavonožce:- morské druhy -noha je premenená na ramená, ne kt. sú prísavné terčíky, u samcov je 1 rameno premenené na hektokotylové, v kt. sú spermie  rozmnožovanie -v prednej časti je lievikovitý útvar, kt. nasávajú vodu do plášťovej dutiny a jej vystreknutím sa pohybujú -schránka je buď redukovaná alebo sú bez nej; ak je redukovaná ponára sa do tela a vytvára sépiovú kosť -majú atramentové žľazy -sú gonochoristi -najdokonalejšie, lebo majú komorové oči ; cievna sústava je zatvorená-(-majú pulzujúcu chrbtovú cievu a brušnú cievu, kt. sú prepojené priečnymi spojkami; chrbtová cieva vháňa krv do prednej časti tela; v každom článku je jedna priečna spojka) -zástupcovia: Sépia obyčajná Osmonoh obyčajný Kalmár obyčajný Gordan japonský Lotienka

4.kmeň: Obrúčkavce: telo je homogénne (metamérne) článkované (články- segmenty) -majú coelom - na povrchu majú kutikulu a rôzne výrastky (parapódie a štetiny) - Pohybová s.- kožnosvalový vak (- je tvorený z 2 navzájom kolmých vrstiev, stiahnutím pozdĺžnej svaloviny sa rozšíri a napne kruhová svalovina a naopak, peristaltický); svaly sú v ňom uložené pozdĺžne, okružne + výrastky parapódie a štetiny -Dýchacia s.- suchozemské celým povrchom tela, vodné žiabrami -Cievna s.- najdokonalejší kmeň- zatvorená (majú pulzujúcu chrbtovú cievu a brušnú cievu, kt. sú prepojené priečnymi spojkami ;chrbtová cieva vháňa krv do prednej časti tela; v každom článku je jedna priečna spojka) -Tráviaca s.- od úst po črevo, majú črevný záves typhlosolis -Vylučovacia s.- metanefrídie (v každom článku je jeden pár; začínajú v jednom článku lievikom s obrveným ústím a prechádzajú kanálikom do susedného článku, kt. vyusťujú von z tela) -Nervová s.- rebríčková (nervové pásy sa opakujú v jednotlivých článkoch a sú priečne prepojené) -Rozmnožovacia s.- gonochoristi, vývin je cez larvu (väčšinou) -patria sem 3 triedy: 1.trieda: Mnohoštetinavce:- morské druhy -pri pohybe im pomáhajú parapódie -vývin je cez larvu TROCHOFÓRU- má hruškovitý tvar -zástupcovia: Dážďovkovka rybárska Korálovka dutinková Húsenovka (Afroditka) pestrá Nereidka vznášavá Palolo zelený 2.trieda: Máloštetinavce:- (Opaskovce)- pri pohybe im pomáhajú štetiny, v prednej časti tela časť článkov vytvára opasok –clitellum produkuje tekutinu, kt. obaľuje vajíčka, obal vajíčokkokón -zástupcovia: Dážďovka zemná (obyčajná) Dážďovka pobrežná Dážďovka svietivá 3.trieda: Pijavice:- sú to ektoparazity , majú 2 prísavky: ústnu (menšia) a koncovú -majú dobre vyvinutý typhlosolis -zástupcovia: Pijavica lekárska (na zrazeniny, vysoký krvný tlak)- obsahuje hirudínzabraňuje zrážaniu krvi (druh heparínu) Pijavica konská Pijavička rybia

5.kmeň: Článkonožce:- majú heteronómne článkované telo- pozostáva z 3 častí: hlava, hruď a bruško -povrch tela je pokrytý kutikulou a niektoré druhy vytvárajú pancier z chitínu a uhličitanu vápenatého -majú mixocel (zmiešaná telová dutina) -Pohybová s.- 1. krát priečne pruhované svaly ( bunky sú mnohojadrové,[upínajú sa na kostru, ich kontrakcia je rýchla, ale krátkodobá] , vlákna pozostávajú

z aktínu a myozínu; je riadený motorickou NS (ovládané vôľou)) -Dýchacia s.- suchozemské vzdušnicami, pľúcnymi vačkami alebo celým povrchom tela; vodné žiabrami -Cievna s.- otvorená (cievy vychádzajú z vakovitého srdca a končia otvorené v telovej dutine ;orgány obmýva hemolymfa, kt. sa okysličuje v žiabrach alebo pľúcnych vakoch; okysličená hemolymfa sa vracia do srdca) -Tráviaca s.- majú rôzne modifikované ústa (podľa toho, čím sa živia): hrýzavé, bodavé, cicavé -Vylučovacia s.- 1. Malpighiho žľazy (-slepo ukončené trubice, kt. zbierajú odpad z tkanív a vyúsťujú najčastejšie do čreva) 2.tykadlové (antenálne) žľazy( na povrchu, vyúsťujú pri základnom článku tykadiel) 3.čeľustné žľazy( na povrchu, vyúsťujú pri zákl. článku čeľustí) (1.2.3. sú premenené metanefrídie) -Nervová s.- rebríčková (nervové pásy sa opakujú v jednotlivých článkoch a sú priečne prepojené) -je cefalizácia- vznik primitívného mozgu splývaním ganglií nad hltanom -Rozmnožovacia s.- gonochoristi a výrazným pohlavným dimorfizmom; vývin buď: 1.priamy- kedy z vajíčka vznikne dospelý jedinec –imago 2.nepriamy: a)s neúplnou (nedokonalou) premenou: cez štádium vajíčko- larva- imago b)s dokonalou (úplnou) premenou: cez štádium vajíčko- larva- kukla- imago Podkmene: 1.Trilobity 2.Klepietkavce 3. Kôrovce 4.Viacnôžky 5.Hmyz (viacnôžky+ hmyz VZDUŠNICOVCE a potom sú viacnôžky a hmyz triedy) 1.podkmeň: Trilobity: -vyhynuté, žili v prvohorách -ich pancier bol rozdelený na 3 laloky -ich telo pozostávalo: hlava, trup a zhluk článkov 2.podmeň: Klepietkavce: -pozostáva z hlavohrude a bruška ( u niektorých splývajú všetky články dokopy) -1.pár končatín tvorí klepietka (chelicery)= hryzadlá- na uchopenie potravy 2.pár hmatadlá (peripalpy)- chytanie potravy -majú jednoduché oči -majú chitinózny pancier -patria sem 2 triedy: 1.trieda: Hrotnáče: -sú to morské druhy -dýchajú žiabrami -majú pancier -na konci tela ostrý tŕň -zástupca: Ostrochvost pobrežný 2.trieda: Pavúkovce: -suchozemské druhy -majú vyvinuté žľazy -majú mimotelové trávenie -delia sa do 5 radov: 1.rad: Štúry: -tropické alebo subtropické oblasti

-majú jedové žľazy zakončené hrotom -dýchajú pľúcnymi vačkami -zástupca: Šťúr karpatský 2.rad: Šťúriky: -dýchajú vzdušnicami -sú kozmopolity (v knižniciach medzi knihami) -zástupca: Šťúrik obyčajný 3.rad: Pavúky: -majú 4 páry nôh -majú vyvinuté jedové žľazy a snovacie žľazy (na utkanie pavučiny) -dýchajú buď pľúcnymi vačkami alebo vzdušnicami -zástupcovia: Križiak obyčajný Kvetárik menlivý Kútnik domový Pavúk vodný 4.rad: Kosce: -majú dlhé tenké nohy, kt. v nebezpečenstve odlomia -dýchajú vzdušnicami -telo je tvorené z 1 celku (hlava+hruď+bruško) -zástupcovia: Kosec domový Kosec rožkatý Kosec člnkovitý 5.rad: Roztoče: -telo tvorí 1 celok (hlava+ hruď+ bruško) -dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela -parazity, prenášajú rôzne ochorenia -zástupcovia: Kliešť obyčajný- prenáša: Kliešťová encefalitída- vírusové ochorenie, prebieha v 2 fázach (1.je podobá chrípke), očkuje sa proti nemu, neliečime antibiotikami Lýmska borelióza- bakteriálne ochorenie, lieči sa antibiotikami, neexistuje očkovanie, objaví sa červená vyrážka Roztočník včelí- spôsobuje AKARINÓZU- napáda vzdušnice včiel (d. orgány) Klieštikovec kurí Zamatovec letný- spôsobuje TROMBIKULÓZU- horúčky, alergie Kožník tukový- v mazových žľazách a vlasových folikuloch Svrabovec kožný (zákožka svrabová) Skladokaz múčny 3.podkmeň: Kôrovce: -vodné živočíchy -dýchajú žiabrami -telo je tvorené hlavohruďou a bruškom -1. 2 páry končatín sú premenené na tykadlá a ďalšie 3 páry na ústne (1 pár hryzadlové a 2 páry čeľustí) -majú priústne nožičky -majú statocystu (polohovo- rovnovážny orgán) -oči na stopkách -delíme do 2 skupín: 1.skupina: Nižšie kôrovce: -majú veľkosť do 1 cm -žijú v sladkých vodách -ich telo tvorí veľa článkov -zástupcovia: Fúzonôžka Veslonôžka

Lupeňonôžka Cyklóp Dafnia 2.skupina: Vyššie kôrovce: -majú niekoľko 10 cm -ich telo je tvorené z 21 článkov -zástupcovia: rak, krab, homár, langusta. kreveta 4.podkmeň: Viacnôžky: -dýchajú vzdušnicami -telo je tvorené z hlavy a trupu -na každom článku končatiny -patria sem 2 triedy: 1.trieda: Mnohonôžky: -na každom článku sú 2 páry končatín a 2 páry stigiem (otvor, cez kt. vyúsťujú vzdušnice) -pohlavné orgány vyúsťujú v prednej časti tela -sú bylinožravé -zástupca: Mnohonôžka zemná 2.trieda: Stonôžky: -na každom článku majú po 1 páre končatín -pohlavné orgány vyúsťujú v zadnej časti tela -sú mäsožravé -niektoré majú jedové žľazy -zástupca: Stonôžka obyčajná 5.podkmeň: Hmyz: -telo tvorí 3 časti: hlava, hruď a bruško -hlava je zrastená zo 6 článkov- na hlave sú zložené oči, špecializované ústne ústroje: hryzavo- lízavé (včely), bodavo-cicavé (komáre, bzdochy), lízavo-cicavé (motýle); majú hryzadlá= mandibuly a 2 páry čeľustí= maxily -hruď je tvorená z 3 článkov: predohruď stredohruď zadohruď na každom článku je jeden pár kráčavých končatín (spolu 3 páry), na stredo a zadohrudi je 1 pár krídel (spolu 2 páry) -bruško pôvodne bolo z 12 článkov -rozdelenie hmyzu: 1.podtrieda: Bezkrídly hmyz:- nemajú a ani nemali krídla -patria sem: Chvostoskoky, Švehly 2.podtrieda: Krídlatý hmyz: -majú 2 páry krídel -delíme ich podľa vývinu:

1.hmyz s nedokonalou premenou- hemimetabola: 1.rad: Vážky (šidlo) 2.rad: Bzdochy 3.rad: Rovnokrídlovce (kobylky, koníky) 4.rad: Vši 5.rad: Šváby 6.rad: Termity

2.hmyz s dokonalou premenou- holometabola: -patrí sem 6 radov: 1.rad: Blchy 2.rad: Potočníky 3.rad: Blanokrídlovce- majú obidva páry krídel blanité -zástupcovia: mravec, osa, včela, čmeľ, lumok, lumčík 4.rad: Motýle- majú obidva páry krídel pokryté šupinami -zástupcovia: vidlochvost, babôčka, očkáň, moľa, priadka, perlovce, mlynárik 5.rad: Dvojkrídlovce- 1.pár krídel je blanitý a 2.je zakrpatený a premenený na kyvadielka -zástupcovia: mucha, mäsiarka, komár, ovad 6.rad: Chrobáky- 1pár krídel premenený na krovky a 2.je blanitý -zástupcovia: lienka, pásavka, chrúst, lykožrút, bystruška, fúzač ENDOMOLÓGIA- veda o hmyze Význam hmyzu: 1.hospodársky významné (med, hodvábne vlákna) 2.na opeľovanie 3.využíva sa na biologický boj Negatívny: poškodzuje to, čo chceme vypestovať chemické látky proti hmyzu (postreky)- insekticídy 2.Vývinová vetva: Druhoústovce: -znaky: 1.prvoústa sa zmenili na análny otvor a nové ústa vznikajú druhotne na opačnom konci tela 2.nevová sústava je na chrbtovej strane a je stále rúrková(vznikla vo forme nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou; z nervovej rúrky sa vyvinula miecha, z kt. vychádzajú miechové nervy; v prednej časti tela sa miecha zväčšila a utvoril sa mozog; postupne sa diferencovala na ústrednú (centrálnu) a obvodovú (periférnu) sústavu) 3.cievna sústava na brušnej strane v jej centre je srdce 4.dýchanie je črevné pomocou žiabrových štrbín 5.ak majú kostru tak je vnútorná a je vytvorená z mezodermu 1.kmeň: Ostnatokožce:- larva je dvojstranne súmerná, dospelý jedinec lúčovito súmerný -povrch tela je pokrytý vápenatými doštičkami mezodermálneho pôvodu a niektoré druhy majú tŕne/ostne -majú vytvorený ambulakrálny systém množstvo kanálikov vyplnených tekutinou prepojených na vonkajšie prostredie madreporovou doštičkou umožňuje pohyb, dýchanie, vylučovanie -majú Aristotelov lampáš- vysúvateľný aparát na chytanie potravy -patria sem 4 triedy: 1.Trieda: Ježovky:- guľaté telo -množstvo ostňov -napojené na jedové žľazy -zástupcovia: Ježovka jedlá- konzumujú sa pohlavné žľazy Ježovka pruhovaná Ježovka fialová Ježovka strukovitá 2.Trieda: Hviezdovky:- tvar 5-cípej hviezdy -dobre vyvinutý Aristotelov lampáš -veľká regeneračná schopnosť -zástupcovia: Hviezdovka ružová Hadovka obyčajná

3.Trieda: Holotúrie:- najväčšie ostnatokožce -uhorkovitý tvar tela, po bokoch tela panôžky na pohyb po dne -vodné pľúca, tykadlá na príjem potravy -zástupca: Holotúria obyčajná 4.Trieda: Ľaliovky:- telo pozostáva zo stopky a kalicha -po mladosti sa kalichová časť oddelí a pohybujú sa po dne -zástupca: Ľaliovka ružová 2.kmeň:Chordáty:- majú chordu dorsalis- je to chrbtová struna a je oporou pre telo a svaly, pozostáva z veľkých buniek, v kt. sú vakuoly a tekutina a vďaka tomu je chorda pružná a vzniká z endodermu vnútorná vrstva; nižšie chordáty ju majú celý život a vyššie iba počas embryonálneho vývinu a potom ju nahrádza chrbtica zo stavcov -patria sem 3 podkmene: 1.Podkmeň: Plášťovce:- pokožka vylučuje plášť z tunicínu (polysacharid podobný celulóze) -otvorená cievna sústava (cievy vychádzajú z vakovitého srdca a končia otvorené v telovej dutine; orgány obmýva hemolymfa, kt. sa okysličuje v žiabrach alebo pľúcnych vakoch; okysličená hemolymfa sa vracia do srdca) -nemajú vylučovacie orgány, nefrocyty v blízkosti čreva -všetky sú morské -patria sem 3 triedy: 1.Trieda: Ascídie:- v larválnom štádiu plávajú, v dospelosti žijú prisadnuto, chorda im zaniká -majú veľkú regeneračnú schopnosť 2.Trieda: Salpy:- majú rôsolovitú tuniku (plášť) -v dospelosti im chýba chorda -majú metagenézu- striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania 3.Trieda: Vršovky: -vytvárajú rôsolovité schránky -voľne sa pohybujú preto majú chordu celý život 2.Podkmeň: Kopijovce: - pripomínajú tvarom priesvitnú rybku -žijú zahrabané do piesku na dne morí -nemajú vyvinuté čeľuste, oči, majú primitívny mozog, pozdĺž celého tela sa tiahne chorda, plutvový lem, majú silný bočný párový sval, kt. pozostáva zo segmentov -zástupca: Kopijovec rybkovitý 3.Podkmeň: Stavovce:-: -telo pozostáva z chrbtice zloženej zo stavcov -pevná kostra vytvorená z kostry alebo chrupky -v strede tela je kanálik, cez kt. prechádza miecha, v prednej časti sa miecha rozširuje a vzniká mozog -kostra je ohybná, kostená/chrupkovitá - väčšinou majú 4 končatiny (môžu byť modifikované na plutvy, krídla alebo im chýbajú) -kože je viacvrstvová (pokrytá šupinami, perím, srsťou alebo sú slizké, suchá) -zmyslové orgány- na hlavovej časti (zrak, hmat, čuch, chuť, magnetické a elektrické zmysly, vnímanie tepla, gravitácie, bolesti) -najvýznamnejší znak: prítomnosť chrbtice (funkcia: opora kostry, chráni miechu a nervy) -okrem kruhoústnic majú všetky čeľuste Nervová s.- rúrková (vznikla vo forme nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou; z nervovej rúrky sa vyvinula miecha, z kt. vychádzajú miechové nervy; v prednej časti tela

sa miecha zväčšila a utvoril sa mozog; postupne sa diferencovala na ústrednú (centrálnu) a obvodovú (periférnu) sústavu) Cievna s. –zatvorená (majú pulzujúcu chrbtovú cievu a brušnú cievu, kt. sú prepojené priečnymi spojkami; chrbtová cieva vháňa krv do prednej časti tela; v každom článku je jedna priečna spojka) -majú vyvinuté čeľuste (okrem kruhoústovcov) Dýchacia s.- vodné dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcami Vylučovacia s.- významný orgán- obličky: 1.Pronefros- predobličky -majú v zárodočnom štádiu ryby a obojživelníky -po oboch stranách v podobe malých kanálikov -do celómu sa otvárajú obrvenými lievikmi, pod lievikom je klbko ciev- glomerulus, kt. filtruje krv -odpadové látky sa odvádzajú do Wolfovej chodby von z tela 2.Mezonefros- prvoobličky -v dospelosti ryby a obojživelníky, v zárodočnom vývine ostatné stavovce -tvorí ich väčší počet kanálikov a glomerulus sa vtláča do lievika -kanáliky ústia do Wolfovej chodby a močovodom von z tela 3.Metanefros- pravé obličky -najdokonalejší typ -majú dospelé plazy, vtáky, cicavce ROZDELENIE STAVOVCOV PODĽA VÝVINU: 1.Anamnia- bezblanovce- kruhoústnice, drsnokožce, ryby, obojživelníky -vajíčko sa vyvíja vo vode, kt. ho chráni (nemusí mať obaly) 2.Amniota- blanovce- plazy, vtáky, cicavce -vajíčka sú kladené do zeme alebo vlhkého prostredia a sú chránené 3 obalmi: vnútorný (uzatvára dutinu)- amnion vonkajší- seróza medzi nimi- alantois- plní dýchaciu a vylučovaciu funkciu 1.Nadtrieda: Kruhoústnice: -nemajú čeľuste, iba prísavkový otvor s ostrými zúbkami okolo úst -telo- uhorkovitý útvar bez šupín, chránené hlienom, pokryté kožou -majú chrupkovitú kostru -D.S.- dýchajú žiabrami, pričom za hlavou majú 1 al. viac žiabrových otvorov -dobre vyvinutý sluch a čuch -pohyb: plutvový lém, chvostová plutva, nepárové plutvy, chvost -patria sem 2 triedy: 1.Trieda: Mihule: -slabo vidiace, v sladkých vodách -zástupcovia: Mihuľa morská Mihuľa potočná Mihuľa potiská 2.Trieda: Sliznatky:- sú slepé, v mori -Sliznatka cudzopasná

2.Nadtrieda: Čeľustnatce:- majú čeľuste, kt. vznikli premenou žiabrového oblúka -patria sem triedy: 1.Drsnokožce 2.Ryby 3.Obojživelníky 4.Plazy

5.Vtáky 6.Cicavce 1.Trieda: Drsnokožce:- väčšinou morské druhy -majú chrupkovitú kostru -niektoré majú tŕne v chrbtovej plutve -koža je pokrytá plakoidnými šupinami- ich zákl. zložka je DENTÍN (zubovina), preto sú strašne ostré ako brúsny papier (niektorým druhom chýba) -pohyb pomocou plutiev: párové- prsná a brušná nepárové- chrbtová a chvostová -DS: dýchajú žiabrami- žiabrové otvory (5-7) alebo 1 -nemajú plynový (plávací) mechúr, preto majú v pečeni veľa oleja, kt. ich nadľahčuje (väčšina žralokov má záporný vztlak, preto neustále plávajú aby neklesli) -majú LORENCINIHO AMPULE- sústava pórov, kt. slúži na zisťovanie el. poľa vysielaného telami iných živočíchov (chránia ich pred nepriateľmi) -majú bočnú čiaru- rozoznáva prekážky vo vode, zachytáva vibrácie -majú dobrý zrak a čuch -vnútorné oplodnenie –(výnimka!) 1.Rad: Žralokovidné drsnokožce:- majú od 30cm do 12m, najnebezpečnejšie 2/3-5m -majú silné čeľuste a zuby v niekoľkých radoch -majú tuhé plutvy, kt. nemôžu ohýbať- kormidlujú -zástupcovia: Žralok belasý, obrovský, veľkoústy, ozrutný, čierny, mlátkohlavý 2.Rad: Rajovidné drsnokožce:- prispôsobené životu pri dne -sploštené telo, krídlové plutvy -na chvoste je veľký tŕň spojený s jedovými žľazami -zástupcovia: Raja hladká Raja ostnatá Raja elektrická Manta veľká 3.Rad: Chiméry:- majú dlhé štíhle telo bez šupín, pripomínajú rybky -žijú v oblasti Arktídy a Antarktídy -zástupca: Chiméra hlavatá

2.Trieda: Ryby:- ektotermné- teplotu prispôsobujú prostrediu( nedokážu si udržať stálu teplou tela) -kostra buď chrupkovitá alebo kostená -kostra sa skladá z 3 častí: lebka, chrbtica a plutvy -plutvy: párové- prsné a brušné nepárové: análna, chvostová, chrbtová -niektoré ryby sú bez šupín alebo majú veľké ochranné platne -majú plávací (plynový) mechúr, bočnú čiaru -D.S.- žiabre, kt. sú v zadnej časti hlavy, žiabrový otvor je prekrytý kosteným viečkom skrela -typy šupín: a) cykloidné (okrúhle)- ryby b)ktenoidné (zakončené hrotom)- ostriež c) ganoidné (kosoštvorcové)- jeseter -v koži sa nachádzajú melanofóry(bunky s početnými výbežkami), kt. obsahujú melanín -C.S.- zatvorená; (- vemózne srdce, kt. sa nachádza na brušnej strane;ryby majú dvojdielne srdce (1 predsieň, 1 komora), srdcom prúdi len odkysličená krv, odkysličená

krv ide žilovým splavom do srdca, potom do žiaber na okysličenie a okysličená ich chrbtovou cievou do celého tela a späť do splavu) -P.S.- svaly rýb –segmenty/myomér -T.S.- ústny otvor, hltan, pažerák (tu majú pažerákové zuby- na tráviacej rúre), žalúdok, črevo; trávenie sa vstrebáva do krvi (+pečeň a podžalúdková žľaza) -Z.S. -dobrý zrak, vynikajúci sluch; niektoré ryby vydávajú zvuky pomocou plynového mechúra, bočná čiara -V.S.- mezonefros (prvoobličky) -N.S.- miecha a mozog -R.S.- oplodnenie väčšinou vonkajšie (ikry- samička, mlieč- samec), niektoré ryby sú obojpohlavné- VÝNIMKA! -jedenie rýb je dobré kvôli vitamínu D Pásma výskytu sladkovodných rýb: 1.Pstruhové pásmo- najčastejšie, čisté vody s vysokým obsahom kyslíka, horské oblasti 2.Lipňové pásmo- pomerne čisté vody s dostatkom kyslíka 3.Mrenové pásmo- mierne znečistené vody s nižším obsahom kyslíka, východné SK 4.Pleskáčové pásmo- špinavé toky, málo kyslíka, Torysa 1.Podtrieda: Násadcoplutvovce: -plutvy sú na mäsitých násadcoch -delí sa do 2 radov: 1.Rad: Stopkatoplutvovce (Lalokoplutvovce)- z: Latiméria divná-(má zadnú nôžku- premenená plutva) 2.Rad:Dvojdyšníky:- zástupcovia: Bahník austrálsky, americký, africký 2.Podtrieda: Lúčoplutvovce:- plutvy sú vystužené chrupkovitými alebo kostenými lúčmi Sladkovodné: pstruh, kapor, šťuka, zubáč, úhor, mrena, pleskáč, jeseter, ostriež, lipeň, sumec Morské: losos, treska, sleď, sardinka, makrela, tuniak  všetky sa dovážajú 3.Trieda: Obojživelníky:- ektotermné (nedokážu udržať stálu telesnú teplotu) -tvoria prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami, v larválnom štádiu vo vode, v dospelosti žijú na suchu -kostra je kostená, z 3 častí: lebka, chrbtica, končatiny -chrbtica- pozostáva zo 4 oddielov: Krčný, trupový, krížový, chvostový -napája sa k lebke stavcom, kt. má 2 výbežky, čo bráni otáčaniu hlavy -predné končatiny- sú 4-prsté a pripájajú sa k chrbtici lopatkou -zadné končatiny- sú 5-prsté a pripájajú sa k chrbtici panvou -nemajú šupiny, koža má veľa slizových žliaz -C.S.- zatvorená; majú 3-dielne srdce (2 predsiene, 1 komora), odkysličená krv z celého tela ide do pravej predsiene, potom cez komoru do pľúc, v pľúcach sa okysličí, okysličená ide cez ľavú predsieň do komory, kde sa zmiešava s odkysličenou a zmiešaná krv ide do celého tela -D.S.- v larválnom štádiu dýchajú žiabrami, dospelé pľúcami+ pomocný orgán- koža (obsahuje veľa slizu) -V.S.- v larválnom štádiu pronefros, dospelé mezonefros- vyúsťuje buď do kloaky alebo do močového mechúra -N.S.- z mozgu vystupuje 12 párov nervov a z miechy 10 -Z.S.- majú dobre vyvinutý zrak (okrem červoňov) -majú dobre vyvinutý sluch -majú dobre vyvinutý čuch- majú tzv. Jacobsonov orgán- čuchový orgán, výnimkou sú červoňe- oni majú zmyslové tykadlá -R.S.- oplodnenie vonkajšie alebo vnútorné -vývin priamy alebo nepriamy

1.Rad: Červone:- tropické oblasti -nemajú vyvinuté končatiny, oči -žijú vo vode alebo pod zemou zahrabané -podobajú sa na dážďovky -zástupca: Červoň vodný 2.Rad: Mlokotvaré:- najprv sa im vyvíjajú predné, potom zadné končatiny -chvost im ostáva celý život -je pre nich typická juvenilizácia (neoténia)- keď si dospelý jedinec zachováva znaky z larválneho štádia -typický letný spánok- estivácia a zimný spánok – hybernácia -zástupcovia: Salamandra škvrnitá Mlok obyčajný Jaskyniar vodný 3.Rad: Žaby:- bezchvosté -najprv sa im vyvíjajú zadné končatiny, potom predné -v dospelosti strácajú chvost, blany medzi prstami- plávacie -majú dlho vysúvateľný lepkavý jazyk -majú urostyl- zrastený krížový a chvostový oddiel chrbtice -zástupcovia: Ropucha bradavičná Skokan zelený Skokan hnedý Rosnička zelená Kunka žltobruchá Hrabavka škvrnitá 4.Trieda: Plazy:- ektotermné živočíchy -úplne prispôsobené životu na suchej zemi (už aj v embryonálnom vývine) -koža je pokrytá šupinami, kt. môžu byť: hladké, hrboľaté, ryhované a niektoré druhy môžu mať hrebene alebo ostne -kostra je kostená, pozostáva z 3 častí: lebka, chrbtica, končatiny -chrbtica sa pripája k lebke stavcom (nosič (atlas), čapovec), kt. má iba 1 výbežok- môžu otáčať hlavou do strán -chrbtica má 4 oddiely: krčný, hrudný, krížový, chvostový -D.S.- dýchajú pľúcami, niektoré vodné druhy pľúcami a niektoré kloakovými vakmi alebo ústnou sliznicou -C.S.- zatvorená; (jašterice- čiastočne vyvinutá priehradka v komore, ale krv sa stále zmiešava krokodíly- 4-dielne srdce (2 predsiene, 2 komory)-komory sú už oddelené, je tam iba PANIZOV OTVOR (-majú 4-dielne srdce (2 predsiene, 2 komory), v komorách môže byť čiastočná priehradka (jašterice) alebo úplná priehradka (krokodíly). Odkysličená krv z celého tela ide cez pravú predsieň a pravú komoru do pľúc na okysličenie. Okysličená sa vracia cez ľavú predsieň do ľavej komory (tu sa krv čiastočne zmiešava a ide do celého tela) -N.S.- najlepšie vyvinutý predný mozog -Z.S.- majú dobre vyvinutý čuch- na ňom Jacobsonov orgán, dobre vyvinutý zrak, sú aj druhy, kt. majú aj 3.oko- Temenné- ,ale majú slabší sluch -V.S.- v dospelosti- metanefros -v larválnom štádiu- mezonefros; majú kloaku- spoločné vyústenie 2 sústav (T.S. a V.S.) -R.S.- vnútorné oplodnenie, vývin priamy

1.Rad: Hatériotvaré:- vyhynuté, jediný žijúci druh:- Hatéria bodkovaná- žije na ostrovoch pri Novom Zélande, má temenné oko 2.Rad: Korytačkotvaré:- majú pancier, pozostáva z 2 častí: vrchná-karapax a spodná-plastrón; sú spojené väzivom -pancier neprekrýva končatiny, hlavu a chvost -pancier je pevne zrastený s telom, prirastá na rebrá -má tvrdé rohovinové zobákovité ústa -vodné aj suchozemské -suchozemské- zavalité, veľké končatiny -vodné- sploštené končatiny -zástupcovia: Korytnačka močiarna Korytnačka slonia Kareta obrovská 3.Rad: Krokodílotvaré:- majú hrubú kožu -dlhý z bokov sploštený chvost -majú zuby vklienené v zubných jamkách -zástupcovia: krokodíl, aligátor, gaviál, kajman 4.Rad: Šupináče:- patria sem 2 podrady: 1.Podrad: Jaštery:- majú končatiny -zástupcovia: gekón, leguán, agama, Varan (nebezpečný), chameleón, jašterice, krátkonôžka, slepúch (bez končatín)

2.Podrad: Hady:- nemajú končatiny -majú hypnotický pohľad- priesvitné viečko prirastené dole- žmurku -majú jedové zuby- prehltávajú potravu (ústa otvárajú do kosoštvorca) -majú voľne pripojenú hlavu k telu -zástupcovia: veľhad, pytón, kobra, štrkáč, anakonda, okuliarnik, vretenica (jedovatý druh- zmija), užovka obyčajná, frkaná, stromová, obojková, hladká 5.Trieda: Vtáky:-- veda o vtákoch- ORNITOLÓGIA -endotermné (40-43 °C) -majú v koži 1 kožnú žľazu- trkáčová žľaza- produkuje kožný maz -vytvára perie na povrchu -stavba peria: 1.steblo: brko osteň 2.zástavica- vystužená lúčmi/ peruťkami a sú ukončené háčikmi

-typy peria: 1.páperie- základné spodné perie (udržiava teplý vzduch) 2.obrysové perie= kontúrovacie- na povrchu tela 3.kormidlové perie- na chvoste- udáva smer 4.letky- na krídlach 5.ozdobné/ okrasné perie -kostra je kostená -kosti sú duté a pneumatizované (vyplnené vzduchom- ľahké na lietanie) -kostra pozostáva z 3 častí: lebka, trup, končatiny

-lebka- z mozgovej a tvárovej časti (najvýraznejší- zobák) -trup- na prsnú kosť sa napája hrebeň, kde sa upínajú lietacie svaly; lopatkové pásmo tvoria: kľúčna kosť, lopatka a krkavčia kosť- tu sa spájajú krídla s prsnou kosťou -končatiny: -dolná/zadná- má stehennú kosť, holennú kosť, lýtkovú a ostatné sú zrastené do beháku- podľa toho, aký je delíme končatiny: 1.kráčavé 2.skákavé 3.brodivé 4.plávacie 5.hrabacie 6.chytacie -predné- sú premenené na krídla, pozostáva z: ramenná, vretenná, lakťová, kosti zápästia a kosti prstov -D.S.- pľúcami- malé a prirastené k rebrám, preto majú 5 párov vzdušných vakov; na konci priedušnice je syrings- vytvorenie zvuku (spevavce) -T.S.- majú zobák -prijatá potrava sa sústreďuje v hrvoli- napučiava sa tu potrava, vytvára sa tu kašovitá hmota, ktorou kŕmia mláďatá -majú 2 žalúdky: žľaznatý- chemické trávenie pomocou enzýmov (potravu chem. netrávi a trávenina potom prechádza do svalnatého žalúdka) svalnatý- potrava sa mechanicky spracúva pomocou kamienkov a piesku -C.S.- zatvorená; -- majú najdokonalejšiu OS, nazýva sa srdcovo- cievna alebo kardiovaskulárna, srdce je 4-dielne, komory sú od seba oddelené krv sa nezmiešava, odkysličená krv ide z tela cez pravú predsieň, pravú komoru do pľúc na okysličenie, okysličená ide cez ľavú predsieň a ľavú komoru do celého tela -ich aorta sa stáča doprava (u cicavcov doľava!!) -V.S.- metanefros, majú kloaku, nemajú vyvinutý močový mechúr, preto sa moč odvádza do kloaky, kde sa zmení na bielu kašovitú hmotu (je na vzduchu rýchlo tuhnúci) -N.S.- lepšie vyvinutý predný mozog -Z.S.- majú výborný zrak, výborný sluch, dobrý čuch, rovnovážny zmysel, magnetický (aby sa mohli vrátiť- sťahovavé) -R.S.- vnútorné oplodnenie, vývin prebieha vo vajíčku (ľavý vaječník je zakrpatený) Rozdelenie vtákov podľa vyliahnutia/krmivosti: 1.kŕmivé- nidikolné- rodia sa holé a sú odkázané na starostlivosť rodičov (spevavce) 2.nekŕmivé- nidifugné- hneď po vyliahnutí sú schopné pohybu a zháňať si potravu (kurčatá, kačky) Rozdelenie vtákov podľa miesta kde žijú: 1.stále- žijú stále na tom istom mieste a sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam 2.prelietavé- sťahujú sa podľa okolností z miesta na miesto 3.sťahovavé- v dôsledku zhoršených životných podmienok sú schopné prekonávať niekoľkotisíckilometrové vzdialenosti a vracať sa na pôvodné miesto. 1.Podtrieda: Pravtáky: -vyhynuté, nelietali ale liezli po stromoch -z: Archeopterix, (Archeomix) 2.Podtrieda: Pravé vtáky:- podľa toho, ako sa pohybujú: 1.Nadrad: Bežce:- majú zakrpatené krídla -nemajú vyvinutý hrebeň -zástupcovia: pštros, emu, nandu, kiwi

2.Nadrad: Plavce:- majú husté, šupinaté perie; krídla premenené na veslovité útvary -zástupca: tučniak 3.Nadrad: Letce:6.Trieda: Cicavce:- endotermné (36-38 °C) -koža je viacvrstvová (pokožka, zamša, podkožné väzivo) -koža vytvára deriváty: chĺpy, hmatové fúzy, ostne, kopytá, rohy, pazúry, nechty -žľazy: pachové, mliečne (podľa nich sú pomenované), potné, mazové -telo pokryté srsťou -kostra je kostená, z 3 častí: lebka, trup, končatiny (predné, zadné) -D.S.- pľúca -C.S.- zatvorená -- majú najdokonalejšiu OS, nazýva sa srdcovo- cievna alebo kardiovaskulárna, srdce je 4-dielne, komory sú od seba oddelené krv sa nezmiešava, odkysličená krv ide z tela cez pravú predsieň, pravú komoru do pľúc na okysličenie, okysličená ide cez ľavú predsieň a ľavú komoru do celého tela -aorta je ľavotočivá -T.S.- majú heterodontný trup (zuby ako my), potom zuby podľa potravy -vývin TS závisí podľa typu prijímanej potravy -V.S.- metanefros -N.S.- najlepšie vyvinutý predný mozog (opice- primáty) -Z.S.- všetky zmysly dobre vyvinuté -R.S.- vnútorné oplodnenie, jedinec sa vyvíja väčšinou v maternici 1.Podtrieda: Vajcorodce:- žijú v Austrálii -jedinec sa vyvíja vo vajíčku a po vyliahnutí sa živí materským mliekom (iba ho olizuje, samička nemá bradavky) -zástupcovia: vtákopysk, ježura 2.Podtrieda: Vačkovce:- žijú v Austrálii a Amerike -samica má 2 maternice (jedinec sa vyvíja iba v 1) -vývin jedinca sa dokončuje v brušnom kožnom vaku -živí sa materským mliekom (len vývody, nie bradavky) -zástupcovia: kengura, vačica 3.Podtrieda: Placentovce:- vývin v maternici, cez placentu sa zabezpečuje výživa+ vylučovacia a dýchacia f.

VTÁKY - RADY LETCOV 1. Kury = hrabavce - stredne veľké až veľké vtáky - silné hrabavé nohy, silný zobák - polygamia, mláďatá kŕmia - tetrov, bažant, jarabica, prepelica, páv, morka 2. Holuby - hrvoľ, mláďatá kŕmia - krátke kráčavé nohy - krátky a slabý zobák - holub, hrdlička 3. Chriaštele - krátke krídla, krátky chvost - bez hrvoľa, nekŕmivé - lyska, žeriav 4. Bahniaky - bez hrvoľa, mláďatá kŕmia - vysoké nohy, štíhle krídla - sluky, kulíky 5. Čajky - pri vode, dobre plávajú a lietajú - mláďatá nekŕmia - čajka 6. Zúbkozobce - krátke nohy, plávacia blana medzi 3 prstami - husté a mastné perie - zobák sploštený, potiahnutý kožou, na konci s rohovinovým nechtom - kačica, hus, labute 7. Veslonožce - malá hlava, veľký zobák - krátke nohy posunuté dozadu, blana spája všetky 4 prsty - kŕmivé - kormorán, pelikán 8. Brodivce - dlhé nohy, dlhý krk - kŕmivé - bocian, volavka, bučiak 9. Dravce - pazúry na prstoch - zobák zahnutý, na konci ostrý - bez hrvoľa, široký pažerák, mláďatá kŕmia - dobrý zrak - sokol, sup, orol, jastrab, kondor 10. Sovy - zobák, pazúry a dravosť ako u dravcov - odlišné: husté, mäkké perie, veľká hlava, oči dopredu, vratiprst - aktívne v noci - sova, výr, plamienka, belaňa 11. Lelky - mäkké perie - aktívne za šera - lelek

12. Kukučky - krátke nohy - požierajú chlpaté húsenice - hniezdny parazitizmus - kukučka 13. Papagáje - žijú v kŕdľoch, mláďatá kŕmia - ohnutý zobák - chytavé nohy (2 prsty dopredu a 2 dozadu) - ara, arara, kakadu, papagájovec, andulka, kanárik 14. Krakle - pestro sfarbené - rybárik, včelárik 15. Ďatlovce - nohy na lezenie (2 prsty dopredu, 2 dozadu) - klinovitý zobák, jazyk ďaleko vyplaziteľný - kŕmivé - ďateľ, tukan 16. Krátkonožce - krátke a slabé nohy - dlhé krídla, výborne lietajú - dážďovník, kolibrík 17. Potápky - zavalité telo, dlhý krk - plávacie blany medzi prstami - potápka 18. Rúrkonožce - veľký zobák, nozdry rúrkovito pretiahnuté - fulmár, albatros 19. Plameniaky - v tropických oblastiach - dlhé nohy a krk - plávacie blany medzi prstami - plameniak 20. Spevavce - najpočetnejší rad - dobre vyvinutý syrinx - čeľade: krkavcovité, strakošovité, škorcovité, králikovíté, brhlíkovité, sýkorkovité, pinkovité, kôrovníkovité, drozdovité, orieškovité, muchárikovité, penicovité, škovránkovité, trasochvostovité, lastovičkovité, strnádkovité, pletiarkovité (vrabec)...

CICAVCE - RADY PLACENTOVCOV 1. Hmyzožravce - primitívna lebka a chrup, živia sa hmyzom - malý mozog s hladkými pologuľami - krátke končatiny - jež, krt, piskor 2. Netopiere - kožná blana na lietanie - dobrý sluch, slabý zrak, hmyzožravý chrup - echolokácia

- netopier, kaloň 3. Slabozubce - degenerované zuby, niektoré bezzubé - mozog s malými pologuľami - pásavec, mravčiar, leňoch 4. Hlodavce - hlodavý chrup - veverica, syseľ, svišť, plch, myš, hraboš, potkan, chrček, nutria, dikobraz, morča 5. Mäsožravce – šelmy - mäsožravý chrup, silné pazúry, dlhý chvost, slepé mláďatá - mačka, pes, vlk, líška, medveď, lasica, vydra, jazvec, rys, hyena, leopard, lev, tiger... 6. Plutvonožce - vo vode, nohy premenené na plutvy, vretenovitý tvar tela - hrubá vrstva tuku - tuleň, mrož, lamantín, uškatec 7. Veľryby - nohy premenené na plutvy, vretenovité telo chránené tukom - bez srsti, bez potných a mazových žliaz - dobrý sluch - bezzubé: vráskavec, veľryba - zubaté: delfín, kosatka, narval, vorvaň 8. Dvojitozubce = zajacotvaré - rezáky bez koreňov, stále dorastajú - zajac, králik 9. Chobotnatce = chobotnáče - nezvyčajná hlava, ohybný chobot - 2 rezáky premenené na kly - slon 10. Párnokopytníky a) neprežúvavce: sviňa, diviak, hroch b) prežúvavce: ťava, jeleň, srnec, sob, tur, žirafa, antilopa, gazela, kamzík, zubor 11. Nepárnokopytníky - tapír, nosorožec, kôň, somár, zebra 12. Primáty - päťprsté končatiny a) poloopice: lemur, loris, okáľ b) opice: ploskonosé (malpa, kosmáč), úzkonosé (mačiak, makak c) ľudoopy: orangutan, šimpanz, pavián, gibon, gorila

SYSTEMATIKA RÍŠA: JEDNOBUNKOVCE = PROTOZOA 1.KMEŇ: MEŇAVKOBIČÍKOVCE = SARCOMASTIGOPHORA 1.PODKMEŇ: BIČÍKOVCE :golierikovce, bodo, trypanozóma spavičná, bičovka rybia 2.PODKMEŇ: KOREŇONOŽCE 1.NADTRIEDA: MEŇAVKOVCE (RHIZOPODA) 1.TRIEDA: MEŇAVKY meňavka veľká, pelomyxa bahenná 2.TRIEDA: DIERKAVCE (FORAMINIFERIDA) 2.NADTRIEDA: NITKONOŽCE (ACTINOPODA) 1.TRIEDA: MREŽOVCE (RADIOLARIA) 2.TRIEDA: SLNCOVKY (HELIOZOA) 2.KMEŇ: VÝTRUSOVCE = APICOMLEXA 1.TRIEDA: GREGARINY (GREGARINA) g.švábia 2.TRIEDA: KOKCÍDIE (COCCIDIA) k.králičia, pečeňová 3.TRIEDA: KRVINOVKY (HAEMOSPORIDIA) 3.KMEŇ: NÁLEVNÍKY = CILIOPHORA črievička končistá, bôbovka RÍŠA: ŽIVOČÍCHY = ANIMALIA 1.ODDELENIE: DVOJLISTOVCE = DIBLASTICA 1.KMEŇ: HUBKY = PORIFERA hubka jazerná, venušin kôš 2.KMEŇ: PŔHLIVCE = CNIDARIA 1. TRIEDA:POLYPOVCE (HYDROZOA) nezmar zelený 2. TRIEDA:ŠTVORHRANOVCE (CUBOZOA) 3. TRIEDA:MEDÚZOVCE (SCYPHOZOA) medúza ušatá 4. TRIEDA:KORALOVCE (ANTHOZOA) sasanka konská 3.KMEŇ: REBROVKY = ACNIDARIA 2.ODDELENIE: TROJLISTOVCE = TRIBLASTICA 1.VÝVINOVÁ VETVA: PRVOÚSTE = PROTOSTOMIA 1.SKUPINA: NECELÓMOVÉ PRVOÚSTOVCE = ACOELOMATA 1.KMEŇ: PLOSKAVCE = PLATHELMINTHES 1.TRIEDA: PLOSKULICE (TURBELLARIA) ploskuľa mliečnobiela 2.TRIEDA: MOTOLICE (TREMATODES) motolica pečeňová 3.TRIEDA: PÁSOMNICE (CESTODES)pásomnica dlhá 2.KMEŇ: HLÍSTOVCE = NEMATODA Mrľa ľudská, hlísta detská, háďatko repné 2.SKUPINA: CELÓMOVÉ PRVOÚSTOVCE = COELOMATA 3.KMEŇ: MAKKÝŠE = MOLLUSCA 1.PODKMEŇ: MAKKÝŠOVCE = AMPHINURA 2.PODKMEŇ. SCHRÁNKOVCE = CONCHIFERA 1.TRIEDA: ULITNÍKY (GASTROPODA) slizovec lesný 2.TRIEDA: LASTÚRNIKY (BIVALVIA) korýtko rybničné 3.TRIEDA: HLAVONOŽCE (CEPHALOPODA) sépie, kalmary 4.KMEŇ:OBRÚČKAVCE = ANNELIDA 1.TRIEDA: MNOHOŠTETINAVCE (POLYCHAETA) palolo zelený 2.TRIEDA: MÁLOŠTETINAVCE (OLIGOCHAETA) dážďovka zemná 3.TRIEDA: PIJAVICE (HIRUDINEA) p.lekárska 5.KMEŇ: ČLÁNKONOŽCE = ARTHROPODA 1.PODKMEŇ: TRILOBITY = TRILOBITOMORPHA 2.PODKMEŇ: KLEPIETKAVCE = CHELICERATA 1.TRIEDA: HROTNÁČE (MEROSTOMATA) ostrochvost 2.TRIEDA: PAVÚKOVCE (ARACHNOIDEA) 1.RAD: ŠŤÚRY šťúr karpatský 2.RAD: PAVÚKY kútnik domový

3.RAD: ŠŤÚRIKY šťúrik obyčajný 4.RAD: KOSCE kosec domový 5.RAD: ROZTOČE kliešť obyčajný 3.PODKMEŇ:KOROVCE = CRUSTACEA 1.SKUPINA: NIŽŠIE KOROVCE dafnia 2.SKUPINA: VYŠŠIE KOROVCE rak 4.PODKMEŇ: VIACNOŽKY = MYRIAPODA 1.TRIEDA: STONOŽKY (CHILOPODA) stonôžka ucholaková 2.TRIEDA: MNOHONOŽKY (DIPLOPODA) mnohonôžka zemná 5.PODKMEŇ: HMYZ = INSECTA 1.PODTRIEDA: BEZKRÍDLY HMYZ (APTERYGOTA) chvostoskok 2.PODTRIEDA: KRÍDLATÝ HMYZ (PTERYGOTA) podľa vývinu: 1. HEMIMETABOLA vši, šváby, termity, kobylky 2.HOLOMETABOLIA chrobáky, motýle, blchy 2.VÝVINOVÁ VETVA: DRUHOÚSTE = DEUTEROSTOMIA 1.KMEŇ: OSTNATOKOŽCE = ECHINODERMATA 1.TRIEDA: HVIEZDOVKY (ASTEROIDEA) h.ružová 2.TRIEDA: JEŽOVKY (ECHINOIDEA) j.jedlá 3.TRIEDA: HOLOTÚRIE (HOLOTHUROIDEA) 4.TRIEDA: ĽALIOVKY (CRINOIDEA) ľ.ružová 2.KMEŇ: CHORDÁTY = CHORDATA 1.PODKMEŇ: PLÁŠŤOVCE = TUNICATA 1.TRIEDA: ASCÍDIE (ASCIDIACEA) 2.TRIEDA: SALPY (THALIACEA) 3.TRIEDA: VRŠOVKY (APPENDICULARIA,COPELATA) 2.PODKMEŇ: KOPIJOVCE = CEPHALOCHORDATA kopijovec rybkovitý 3.PODKMEŇ: STAVOVCE = VERTEBRATA 1.NADTRIEDA: KRUHOÚSTNICE = CYCLOSTOMATA mihule 2.NADTRIEDA: ČEĽUSTNATCE =GNATHOSTOMATA 1.TRIEDA: DRSNOKOŽCE=CHONDRICHTYES a, ŽRALOKOVIDNÉ ž.belasý b, RAJOVIDNÉ r.elektrická c, CHIMÉRY ch. hlavatá 2.TRIEDA: RYBY = OSTEICHTYES 1.PODTRIEDA: NÁSADCOPLUTVOVCE (SARCOPTERYGII) 2.PODTRIEDA:LÚČOPLUTVOVCE (ACTINOPTERYGII) 3.TRIEDA: OBOJŽIVELNÍKY = AMPHIBIA 1.SKUPINA: MLOKOTVARÉ (CAUDATA) 2.SKUPINA: ŽABY (ANURA) 3.SKUPINA: ČERVONE (GYMNOPHIONA) 4.TRIEDA: PLAZY = REPTILIA 1.RAD: KORYTNAČKOTVARÉ (TESTUDINATA) 2.RAD: ŠUPINÁČE (SQUAMATA) 3.RAD: KROKODÍLOTVARÉ (CROCODYLIA) 4.RAD: HATÉRIOTVARÉ (RHYNCHOCEPHALIA) 5.TRIEDA: VTÁKY = AVES 6.TRIEDA: CICAVCE = MAMMALIA

ETOLÓGIA (ethos – správanie, logos – veda) -skúma vrodené a naučené správanie živočíchov -čerpá z výsledkov troch výskumných smerov: a) fyziologický výskumný smer : -predstaviteľom bol ruský neurofyziológ I. P. Pavlov -skúmal vyššiu nervovú činnosť živočíchov, väčšinou laboratórnych psov (všímal aj individuálne prejavy živočíchov) b) behaviorizmus: -zaoberal sa učebnými procesmi, predovšetkým laboratórnych druhov zvierat v bludiskách a v rôznych problémových skrinkách (známa je tzv. Skinnerova klietka) c) vlastná etológia: -začala sa rozvíjať v rámci zoológie koncom tridsiatych rokov 20. Storočia -zaoberala sa výskumom správania živočíchov v prirodzených podmienkach voľnej prírody -jej základ tvorili výskumy rakúskeho prírodovedca - etológa Konrada Lorenza, holandského vedca Nicholasa Tinbergena a nemeckého entomológa a etológa Karla von Frischa Metódy etológie: a) priame pozorovanie správania živočíchov: -presné záznamy o jednotlivých vrodených a naučených prejavoch a ich podrobná analýza b) modelové situácie: -využívajú napodobneniny = atrapy, ktoré vyvolávajú vrodené inštinktívne správanie c) výskum učebných schopností živočíchov prostredníctvom rôznych zariadení: -napr. bludiska, v ktorých sa sleduje rýchlosť naučenia sa správnej cesty k cieľu (napr. k potrave) Etológia využíva na výskum správania živočíchov: -prirodzené prostredie v prírode - poloprirodzené prostredie vo zverniciach alebo v ZOO -laboratória Vrodené správanie živočíchov: -na základe dedičnosti od svojich rodičov -relatívne rovnako prebieha pri všetkých príslušníkoch určitého živočíšneho druhu -je druhovo špecifické správanie -INŠTINKTÍVNE SPRÁVANIE -vrodené správanie, ktoré môžu vyvolať: -vnútorné - endogénne podnety: základom endogénnych podnetov je vnútorná fyziologická, nervová a hormonálna pripravenosť živočíšneho organizmu na realizáciu určitého typu inštinktívneho správania (pudu) -vonkajšie - exogénne podnety: predstavujú podnety vonkajšieho prostredia, napr. svetlo, teplo, ročné obdobie, prítomnosť živočíchov vlastného alebo iného druhu a pod. Program inštinktívneho správania: 1. najprv treba vnútorné vyladenie organizmu - pud (napr. pocit smädu alebo hladu) 2. potom nasleduje vyhľadávacie správanie 3. keď živočích v prostredí objaví skutočný kľúčový podnet, ktorý vyvolá spustenie samotného inštinktívneho automatizmu, nastane ukončovacie správanie (napr. získanie koristi) 4. napokon nasleduje uspokojenie (vyhasnutie pudu) -aby prebehlo inštinktívne správanie, ktoré pozostáva zo sledu viacerých inštinktívnych automatizmov, nestačí len jeden kľúčový podnet, ako kombinovane musí za sebou pôsobiť viacero kľúčových podnetov, napr. tvar a smer pohybu živočícha -pokus č.1: K. Lorenz s atrapou pernatého dravca. V jeho pokuse sa dokázalo, že pohyb atrapy - letového obrazu pernatého dravca smerom dopredu vyvoláva útekovú reakciu mláďat husi divej, kačíc a kurovitých vtákov. Keď Lorenz ťahal atrapu pernatého dravca chvostom dozadu, čo pripomína letový obraz husí a kačíc, úteková reakcia pokusných vtákov v mladom veku nenastala. To bol jasný dôkaz toho, že letový obraz pernatého dravca (prvý kľúčový podnet) a jeho pohyb dopredu (druhý kľúčový podnet) vyvolávajú sled inštinktívnych automatizmov - vrodenú inštinktívnu obrannú reakciu mláďat.

-pokus č.2: N. Tinbergen so sledovaním žobrania potravy mláďat čajky striebristej od svojich rodičov. Dospelé čajky majú na spodnej čeľusti červenú škvrnu, poznávací znak pre mláďatá, ktoré si žiadajú od rodičov potravu. Červená škvrna je dôležitý znak, ktorý sa prejavuje dotýkaním sa tejto časti zobáka. Iba vtedy rodičia čajky začnú vyvrhovať z hrvoľa potravu. V pokuse s atrapou hlavy s červenou škvrnou na spodnej čeľusti zobáka reagovali mláďatá častejšie ako na škvrnu rôznej farby a rozličného umiestnenia na hlave rodiča. Kľúčovým podnetom teda nie je pre mláďatá iba niečo červené, ale len červená škvrna na spodnej čeľusti. Naznačené správanie – uskutočňuje sa, ak sa v živočíšnom organizme súčasne aktivuje niekoľko typov správania (potravový – obranný – rozmnožovací). Vtedy dôjde k potlačeniu niektorého typu správania. Napr. z útoku zostáva len prvá fáza konania – nedokončený výpad voči sociálnemu partnerovi a súperovi v konfliktnej situácii. Náhradné správanie – uskutočňuje sa, ak sa prejavujú dve protikladné vrodené formy správania (útočná a úteková tendencia) približnej rovnakej intenzity. Napr. kohúty zobú do zeme, opice zívajú, čistia sa, škrabkajú na tele alebo naznačujú prijímanie neexistujúcej potravy – toto správanie je neadekvátne. Typy vrodeného správania: -orientačné správanie -potravové správanie -komfortné správanie -obranné a útekové správanie -teritoriálne správanie -hravé správanie -sociálne správanie -rozmnožovacie správanie -komunikácie živočíchov -biologické rytmy 1. Orientačné (pátracie) správanie: -charakterizuje ho systematické preskúmavanie každého nového prostredia, do ktorého sa jedinec dostane -funkciou orientačného správania je získavanie poznatkov o prostredí a o živých organizmoch v ňom -tento typ správania je schopný dočasne potlačiť akúkoľvek inú motiváciu (napr. hladné zviera v novom prostredí začne žrať až vtedy, keď ho dôkladne preskúma) -pri zložitých formách orientačného správania využívajú živočíchy rôzne znaky na zemi, napr. výšku slnka nad obzorom, magnetické pole Zeme (holuby, bociany, žeriavy, sťahovavé vtáky) 2. Potravové správanie: -ide o pravidelne sa opakujúce správanie v rôznych intervaloch (niekoľko hodín až mesiacov) -s potravovým správaním úzko súvisia aj formy správania spojené s metabolizmom (spôsoby kalenia a močenia -tieto prejavy sú charakteristické pre každý druh, pričom možno pozorovať aj vnútrodruhové pohlavné a vekové zvláštnosti -dôležitý význam má potravové správanie v súvislosti s rodičovskou starostlivosťou tých druhov, ktoré zabezpečujú potravu pre svoje mláďatá v ranom veku 3. Komfortné správanie : -charakteristické pre stavovce -ide o viaceré prejavy, predovšetkým starostlivosť o telo: čistenie pokožky a jej produktov, kúpanie sa, váľanie sa v piesku, v bahne alebo tzv. popolenie, škrabanie sa o kmene stromov a pod. -ďalej sú to rôzne aktivity súvisiace so zívaním a naťahovaním sa -patrí tu aj oddych, odpočinkové prejavy, spánok a spánkové polohy -komfortné prejavy sú dôležitou zložkou sociálneho správania, pretože ich možno väčšinou pozorovať pri živočíchoch s vyriešenými hierarchickými vzťahmi v sociálnych skupinách

4. Obranné a útekové správanie : -je súčasťou obranného správania živočíchov -vyvoláva 3 stupne aktivity: a) preventívnu obrannú aktivitu (istenie, signalizovanie, ukrývanie sa) b) aktívnu ochranu pred nebezpečenstvom (znehybnenie, útek do bezpečia) c) aktívnu obranu (zviera sa aktívne bráni) -úteková reakcia je vrodené inštinktívne správanie, ktoré nasleduje po prekročení útekovej vzdialenosti predátorom 5. Teritoriálne správanie : .je spojené s obhajovaním teritória pred príslušníkmi vlastného druhu -živočíšne druhy žijú na rôzne veľkých územiach - teritóriách, hranice ktorých si značkujú (pachovo, akusticky a vizuálne) a bránia ako svoje vlastné územie -pri obrane teritória sa uplatňuje: a) imponovanie: pri imponovaní dáva jedinec najavo svoju prevahu, napr. špecifickým spôsobom pohybu, nafukovaním lícnych a hrdelných vakov (aby tela pôsobilo mohutnejšie a väčšie a tým aj hrozivejšie), ako aj rôznymi výstražnými zvukovými prejavmi. Má významnú úlohu aj v sociálnom správaní pri vytváraní hierarchických vzťahov medzi živočíchmi. b) vlastná obrana teritória - je prejavom vnútrodruhovej agresivity. V prirodzených podmienkach toto správanie takmer nikdy nevedie k poškodeniu alebo zabitiu protivníka, ale len k vynúteniu jeho podriadenosti. 6. Hravé správanie: -zahŕňa prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lov koristi a jej konzumáciu, sexuálneho správania, bojových aktivít, imponovania a pod. -je formou učenia a precvičovania činností -od prirodzeného správania, ktoré pri hre zvieratá predstierajú (imitujú), sa odlišuje zmenou poradia aktivít -v živote mláďat má hra veľmi dôležitý význam z hľadiska upevňovania pozitívnej sociálnej väzby v skupine 7. Sociálne správanie : -týka sa rôznych prejavov a vzťahov v skupine dvoch alebo viacerých živočíchov toho istého druhu medzi ktorými sú vytvorené sociálne (nazývané society) -podľa spôsobu zoskupovania a charakteru vnútorných vzťahov živočíšne spoločenstvá rozdeľujeme na viaceré typy: a)párové spoločenstvá - tvoria materské a otcovské rodiny b)náhodné zoskupenie (agregácia) jedincov jedného alebo viacerých druhov - napr. motýle pri vodnom alebo potravovom zdroji c)anonymné živočíšne spoločenstvo - môžu tvoriť živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom nepoznajú (vtáky, ryby) d)neanonymné spoločenstvá - je vytvorený systém sociálnej dominancie - hierarchický systém poradia živočíchov v sociálnej skupine (napr. vlky, psovité šelmy a niektoré mačkovité mäsožravce) 8. Rozmnožovacie správanie : -zahŕňa dva okruhy správania: a)pred svadobné (ruja, tokanie, ktoré končia párením) b)materské - opatrovateľské správanie (inkubácia, gravidita, pôrod a výchova mláďat) 9. Komunikácie živočíchov: -je prenos informácie pomocou vydávaných a prijímaných signálov -typy signálov: -akustické signály (rôzne zvuky) -optické signály (sfarbenie, tvar či pohyby tela. napr. páv) -chemické signály (značkovanie teritória alebo obranné látky. napr. tchor, skunk) -dotykové signály (najmä matka s mláďatami), elektrické signály (úhor, raja)

-signály majú veľmi dôležitú identifikačnú - spoznávaciu, zbližovaciu a výstražnú funkciu 10. Biorytmy: -väčšina životných prejavov prebieha v cykloch, ktorých trvanie je rôzne -poznáme niekoľkoročné cykly narastania (gradácie) populačných stavov živočíchov, ročné cykly rozmnožovania stavovcov, mesačné ovulačné cykly niektorých cicavcov, niekoľkosekundové rytmy činnosti vnútorných telových orgánov a pod -sú riadené vnútorné (endogénne – hormonálne), ale sú koordinované a spresňované vonkajším (exogénnym) činiteľom - časovačom (striedanie svetla a tmy, zmena teploty, mesačné fázy a pod.) Naučené správanie živočíchov: -mnohé prejavy sa živočíchy musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho druhu -napr. kuna hôrna má svoje lovecké správanie vrodené (dosiahnutie koristi a smrteľné zahryznutie), ale presne lokalizovať citlivé miesto na tele koristi sa naučí až po skúsenostiach pri love -spevavce majú vrodené pohybové schopnosti na stavbu hniezda v období rozmnožovania, ale musia sa najprv naučiť spoznávať kvalitu vhodného materiálu na stavbu hniezda a pod. Typy naučeného správania: 1.obligatórne učenie 2.fakultatívne učenie 3.generalizácia - vhľad 1. Obligatórne učenie : -učenie v ranom veku života mláďat, keď mláďatá citlivo vnímajú určitú konkrétnu situáciu alebo prirodzeného rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy, dotykovú komunikáciu -vpečatenie (imprinting) - prvé spoznanie vzhľadu rodiča schopnosť naučiť sa vytvárať väzbu s prvom bytosťou alebo objektom, ktorý sa nachádza v blízkosti mláďatá -ihneď po vyliahnutí (vtáky) alebo narodení (cicavce) ak chýba prirodzený objekt vpečatenia - rodič, môže ho nahradiť iný náhradný rodič = predmet -v pokusoch K. Lorenza s mláďatami kačíc a husí sa náhradným objektom dokonca stal plávajúci čln alebo sám bádateľ, ktorý plával vo vode a mláďatá ho nasledovali 2. Fakultatívne učenie: -prebieha po celý život zvieraťa a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie -vyplýva buď z hravého správania, z prirodzenej činnosti alebo zo zvedavosti -môže súvisieť s orientačno-pátracím správaním napríklad naučené činnosti šimpanzov, ktoré sú schopné v uzavretých laboratórnych podmienkach zdokonaľovať svoje prejavy učením, napr. spoznávať tvary, farby a jednoduché abstraktné pojmy (veľa, málo, guľatý, hranatý) napr. havran čierny skúma takmer všetky neznáme predmety, ktoré pre neho zdanlivo nemajú význam, ale v období rozmnožovania mnohé z nich použije na stavbu hniezda 3. Generalizácia - vhľad : -je to schopnosť nájsť určité spoločné znaky v nerovnakých predmetoch alebo situáciách -schopnosť riešiť situáciu nie metódou pokusu a omylu, ale pochopením súvislostí -túto schopnosť majú niektoré najvyššie cicavce, napr. delfíny, šimpanzy, gorily

Genetika Genetika- náuka o dedičnosti a premenlivosti -zakladateľom je Mendel Dedičnosť (heredita)- schopnosť odovzdávať vlohy na vytvorenie konkrétneho znaku; pritom nie je dôležité či organizmus vznikol pohlavným alebo nepohlavným rozmnožovaním Premenlivosť (variabilita)- schopnosť organizmov v rámci toho istého druhu sa od seba navzájom líšiť a môže byť : a)dedičná (genetická) b)nededičná (negenetická) Gén- základná jednotka dedičnosti; gén= vloha- úsek molekuly DNA, kt. nesie úplnú genetickú informáciu pre vytvorenie znaku Alela- konkrétna forma génu (každý gén môže mať viac foriem) (gén pre farbu očí- alela modrá a hnedá) Lokus- konkrétne miesto génu na chromozóme

Genotyp (G)- súbor všetkých génov tak ako sa v organizme prejavujú v konkrétnych alelách; v mnohobunkových organizmoch je každý gén určený párom alel- jedna od otca a 2.od matky a medzi alelami je vzťah nadradenosti a podradenosti Chromozómy sa nachádzajú väčšinou v jadre jadrová dedičnosť, ale môžu byť v mitochondriách a plastidoch mimojadrová dedičnosť. Chromozómy u vyšších organizmoch sú v pároch, sú diploidné (2n), preto sú väčšinou 2+2 chromozómy rovnaké a voláme ich autozómy. Pohlavné chromozómy môžu byť rozdielne heterochromozómy (gonozómy), ale oni sú haploidné. Znak- prejav génu, môžu byť: morfologické fyziologické psychické Biechemický znak- primárny znak, kt. určuje vytvorenie ďalších znakov Fenotyp (F)- súbor všetkých znakov v organizme tak ,ako sa uňho prejavujú v konkrétnych formách a stupňoch -je to genotyp (G)+ prostredie F=G+P Kvalitatívne znaky- sú podmienené jedným génom, kt. má veľký fenotypový účinok, preto ho voláme gén veľkého účinku (monogén) a vplyv prostredia je takmer nulový (napr. farba očí, krvné skupiny) F=G+P Kvantitatívne znaky- sú podmienené viacerými génmi, kt. majú malý fenotypový účinok, preto ich voláme gény malého účinku (polygény) a vplyv prostredia je tu výrazný (váha, výška) F=G+P Homologické chromozómy- sú 2 chromozómy s rovnakým poradím lokusov a s rovnakými morfologickými vlastnosťami Nehomologické chromozómy- chromozómy rôznych párov (chromozómy- pri rôznych jedincoch môže byť lokus obsadený rôznymi alelami toho istého génu, kt. spôsobia rozdielny prejav znaku) Dominantná alela- alela, kt. v heterozygotnom a homozygotnom stave podmieňuje rovnaký fenotypový prejav znaku -(A) (nadradená) Recesívna alela- alela, kt. fenotypový prejav je potlačený -(a)

Heterozygot- jedinec, kt. má pre určitý znak na obidvoch chromozómoch rôzne alely -(Aa) Homozygot- jedinec, kt. má pre určitý znak na obidvoch chromozómoch rovnaké alely -môže byť: dominantný (AA) recesívny (aa) A-červená a-biela AA-červená aa-biela Aa- červená /ružová Molekulové základy dedičnosti Molekulou genetickej informácie je DNA, iba u RNA vírusov je DNA Štruktúru DNA popísali Watson a Crick NUKLEOVÉ KYSELINY: -DNA- deoxyribonukleová kyselina (dvojvláknová, dvojreťazcová) -RNA- ribonukleová kys. (jednovláknová, jendoreťazcová) - základnou stavebnou jednotkou je nukleotid: 1.) pentóza (cukor) : a) deoxyribóza (DNA) b) ribóza (RNA) 2.) zvyšok H3PO4 (kys. fosforečnej ) (DNA) 3.) dusikaté bázy : a)adenin, quanin, cytozin, tymin (DNA) b)adenin, quanin, cytozin, uracil (RNA) -purínove- A,G -pyrimidinové- C,T,U -spájajú sa :A-T(U) =princíp komplementariky C-G Funkcie nukleových kyselín: a)Funkcia DNA- uchováva a odovzdáva genetickú informáciu b)funkcia RNA- sprostredkúva prenos genetickej informácie z DNA do bielkovín Prenos genetickej informácie: -replikácia -transkripcia- prepis genetickej informácie z poradia nukleotidov v DNA do poradia nukleotidov v RNA -translácia- preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov v RNA do poradia aminokyselín v bielkovinách (transkripcia a translácia expresia génu) 1.Replikácia:- zdvojenie DNA; prebieha v S-fáze bunkového cyklu, matricou(preloha, vzor) je materská DNA prerušia sa vodíkové väzby, obnažia sa dusíkaté bázy a rozpletie sa dvojzávitnica, ku dusíkatým bázam sa na princípe komplementarity pripájajú voľné deoxyribonukleotidy, kt. pospája enzým DNA polymeráza a energiu dodáva ATP vzniknú dcérske molekuly DNA zhodné s materskou, pričom jeden reťazec majú pôvodný a druhý nový, prebieha to v jadre a môže aj v mitochondriách, plastidoch, plazmidoch -(výsledkom sú 2 identické molekuly DNA)

2.Transkripcia: -typy RNA: 1.mediátorová= mRNA- prenáša genetickú informáciu z jadra na ribozómy 2.transferová= tRNA- zúčastňuje sa na proteosyntéze (tvorbe bielkovín) 3.ribozómová= rRNA –stála súčasť ribozómov 4.vírusová-genetický materiál vírusov -matricou je molekula DNA, prerušia sa vodíkové väzby, obnažia sa dusíkaté bázy a rozpletie sa dvojzávitnica, na princípe komplementarity sa k obnaženým dusíkatým bázam pripájajú voľné ribonukleotidy, kt. pospája enzým RNA polymeráza a energiu dodáva ATP, na konci sa RNA oddelí od DNA a vlákna DNA sa opäť spoja -prebieha v jadre, mitochondriách, plastidoch (chloroplasty) ešte v jadierku

3.Translácia= proteosyntéza (tvorba bielkovín): Stavba bielkovín: bielkoviny pozostávajú z aminokyselín, kt. sú pospájané peptidovou väzbou do polypeptidového reťazca Proteosyntetický aparát: 1.mediátorová RNA (mRNA) 2.transferová RNA (tRNA) 3.enzýmy 4.riborómy 5.voľné aminokyseliny (AMK) Genetický kód- pravidlo, podľa kt. je zapísaná genetická informácia -vlastnosti gen. kódu: 1.tripletový- každá AMK pozostáva z 3 za sebou idúcich dusíkatých báztriplet= kodón (UCU- serín) 2.univerzálny- u každého organizmu rovnaké triplety určujú rovnaké AMK 3.degenerovaný- jedna AMK môže byť kódovaná viacerými tripletmi (serín: UCU, UCC,UCA, UCG, AGU, AGC) 4.nepretržitý-každá dusíkatá báza musí byť súčasťou tripletu AUG GGU G(nemôže byť lebo triplet tvoria 3) ACA GCA 5.neprekrývajúci- jedna dusíkatá báza môže byť súčasťou iba jedného tripletu AUG GGUAC Priebeh translácie:-matricou pre transláciu je mediátorová RNA, tá prechádza z jadra, kde bola nasyntetizovaná do cytoplazmy na ribozóm, tu sa na základe komplementarity k jej tripletom viažu antikodónmi tRNA, kt. prinášajú zo zásoby voľné AMK; po naviazaní sa medzi AMK vytvára peptidová väzba, tRNA sa môže uvoľniť a priniesť ďalšie AMK. Celá translácia sa ukončí terminačným (=ukončovacím) tripletom : UGA UAA UAG -prebieha to v cytoplazme na ribozómoch a časť v mitochondriách a plastidoch

Typy génov 1.Štruktúrne gény- obsahujú genetickú informáciu pre syntézu polypeptidového reťazca, prepisujú sa do poradia mRNA (transkripcia) 2.Regulačné gény- regulujú aktivitu iných génov 3.gény pre RNA- určujú poradie nukleotidov v transferovej RNA a ribozómovej RNA Genetika prokaryotických organizmov Genetická informácia je uložená v nukleotide, je to nepravé jadro, v kt. je 1 kruhová molekula DNA (prokaryotický chromozóm) Chromozómová mapa- kruhový schématický náčrtok rozloženia génu v chromozómoch s presným vyznačením polohy v určitej relatívnej vzdialenosti Operon- základná transkripčná jednotka, kt. obsahuje štruktúrne gény, tie sú podriadené regulačným, kt. začínajú a zastavujú prepisovanie štruktúrnych génov Plazmid- kruhová molekula DNA prokaryotickej bunky uložená voľne v cytoplazme, gény plazmidov nesú genetickú informáciu pre tieto znaky: 1.kódujú enzýmy pre rozklad organických látok 2.kódujú enzýmy pre tvorbu antibiotík 3.kódujú enzýmy, kt. podmieňujú rezistenciu (odolnosť) baktérií voči baktériám Génové inžinierstvo- výskumný odbor genetiky, kt. sa zaoberá manipuláciou s plazmidmi Bunkové základy dedičnosti -podľa organizácie genetického materiálu rozlišujeme bunky: 1.prokaryotické- má nukleoid, kt. je tvorený 1 chromozómom -genetický materiál nie je chránený membránou 2.eukaryotické-genetický materiál chránený membránou chromozóm:- štruktúra bunkového jadra -je v ňom napísaná genetická informácia -sú charakteristické počtom, tvarom, veľkosťou -bunky každého druhu si udržujú konštantný počet chromozómov -počet chromozómov: -haploidný n – v gamétach (pohlavných bunkách) -diploidný 2n –somatické (telové) bunky- obsahujú 2 chromozómové súbory Homologické chromozómy- dvojice chromozómov s rovnakým genetickým obsahom, štruktúrou, tvarom Nehomologické chromozómy- chromozómy rozličných párov- rozličný tvar -počet chromozómov je relatívne stály a nemenný Morfológia chromozómov: -morfologický vzhľad chromozómov súvisí so stupňom špiralizácie -chromozómy sú dešpiralizované v interfáze -v priebehu bunkového delenia sa skracujú, hrubnú, špiralizujú sa -najlepšie viditeľné sú v metafáze (špiralizácia vrcholí) metafázový chromozóm- pozostáva z 2 pozdĺžných chromatíd, kt. sú spojené centromérou= primárna konstrikcia= prvotné zúženie -Typy chromozómov podľa umiestnenia centroméry:1.metacentrický= rovnoramenný 2.submetacentrický= nerovnoramenný 3.akrocentrický 4.telocentrický -jadierko= sekundárna konstrikcia = druhotné zúženie

-Typy chromozómov: tyčinkovitý

bodkovitý

tvar písmena J

tvar písmena V

nukleozóm- základná štruktútna jednotka chromatínu chromatín= chromatínové vlákno -základná stavebná jednotka eukaryotického chromozómu karyotyp- súbor chromozómov chromatída- rameno chromozómu

Reprodukcia buniek eukaryotov bunkové delenie- má svoju genetickú podstatu genetické dôsledky:- prejavuje sa: segregáciou, redukciou, kombináciou, rekonbináciou chromozómov nepohlavné rozmnožovanie- zabezpečené mitózou pohlavné rozmnožovanie- redukcia počtu chromozómov počas meiózy Mitóza a jej genetické dôsledky: mitóza:- nepriame delenie bunkového jadra -proces, pri kt. z diploidnej materskej bunky vznikajú 2 dcérske bunky s rovnakým počtom chromozómov -vlastnému deleniu buniek- KARYOKINÉZA,CYTOKINÉZA predchádza interfáza, kde v rámci S-fázy dochádza k zdvojeniu (replikácii) DNA, výsledkom sú 2 rovnaké kópie chromozómov -pre všetky typy nepohlavného rozmnožovania je spoločné, že vždy ide o pokračovanie existujúcej bunky meióza:- vznikajú pohlavné bunky s haploidným počtom chromozómov -pohlavné bunky- gaméty -proces: GAMETOGENÉZA pri oplodnení sa zlučujú súbory chromozómov od matky, otcanevyhnutná redukcia počtu chromozómov na polovicu -a) 1.redukčné delenie b)2.redukčné delenie 1.redukčné delenie- diploidný (2n) počet chromozómov sa redukuje na polovicu- haploidný (n) PROFÁZA- homologické chromozómy vytvárajú bivalent -bivalenty sa špirálovito ohýbajú a z genetického hľadiska nastáva pre bunku kľúčový moment -na konci dochádza k vzájomnému oddeľovaniu homologických chromozómov -crossing-over segregácia- proces, kt. zabezpečuje rozdelenie páru homologických chromozómov počas meiózy tak, že každý člen z tohto páru homologických chromozómov sa dostane do inej gaméty

Mendelove zákony Johan Gregor Mendel- 1865 sformuloval 1.vedecké, pokusmi overené zákonitosti dedičnosti -rastliny krížil a vyberal dovtedy, kým nezískal línie, kt. pri ďalšom krížení mali len 1 z párových vlastností = čisté línie -na základe svojich experimentov sformuloval pravidlá pre dedičnosť kvalitatívnych znakov -základnou metódou je hybridizácia (kríženie)- sledovanie znakov potomstva získaného pohlavným rozmnožovaním -koncepcia dedičnosti sa vo všeobecnosti nazýva mendelizmus Symbolika: -monogénne znaky- kvalitatívne znaky, kt. podmieňujú zväčša 1 gén (v rozličných formách) -východisková generácia pri krížení je rodičovská (parentálna) a označuje sa písmenom P -generácie potomkov, kt. vznikla z kríženia genotypovo rozdielnych rodičov sa nazýva fibrilárna, označujeme ju písmenom F -hybrid s heterozygotným genotypom Aa -samičie pohlavie , samčie pohlavie -základom genetickej analýzy je určenie vzájomného vzťahu rozdielnych alel toho istého génu, kt. sa prejavia vo fenotype heterozygotov -2 alely toho istého génu môžu byť vo vzájomnom vzťahu: a)úplnej dominancie a recesivity b)neúplnej dominancie a recesivity Úplná dominancia- stav, v kt.1 alela prevláda nad druhou (Aa)- heterozygot sa fenotypovo neodlišuje od dominantného homozygota (AA) Neúplná dominancia- stav, v kt. môžeme fenotypovo odlíšiť heterozygotného jedinca (Aa) od homozygotov (AA) Monohybridizmus- parentálna generácia sa líši len v 1 znaku lokalizovanom na autozóme Dihybridizmus- sledujeme dedičnosť 2 znakov lokalizovaných na autozóme Polyhybridizmus- rodičia sa líšia vo viacerých znakoch lok. Na autozóme I.Mendelov zákon: Zákon uniformity a reciprocity- obaja rodičia sú homozygotní jeden dominantný a 2.recesívny -vznikne 1. filiálna generácia, generácia je rovnaká uniformná, ale uniformita nezávisí od reciprocyty (kto je nositeľom znaku

II.Mendelov zákon: Zákon štiepenia: - vzájomným krížením heterotypov F1 vzniká súbor jedincov- druhá fililárna generácia F2 genotypový štiepny pomer 1:2:1 II.Mendelov zákon: O voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov: -rodičia sa odlišujú v 2 sledovaných znakoch -potomstvo je dihybridné -dihybrid vytvára 4 typy gamét, tieto gaméty vytvárajú 16 rôznych kombinácií -pri tomto type kríženia sledujeme dedičnosť 2 párov alel, kt. podmieňujú vznik 2 znakov -jedince sú schopné tvoriť zo svojich vlôh toľko druhov gamét, koľko je ich možných medzi navzájom nezávislými množinami

Kombinačný štvorec- vyjadruje genotypové a fenotypové štiepne pomery v F2 generácii -2 z týchto genotypov sú totožné s rodičovskými formami -ďalšie 2 genotypy predstavujú tzv. šľachtiteľské novinky (znaky rodičov sú v novej kombinácii) Spätné kríženie:- kríženie heterozygota s homozygotom -vzájomným krížením heterozygota s dominantným homozygotom- potomkovia budú mať také isté kombinácie génov, aké mali rodičia; vzniká generácia, kt. bude fenotypovo rovnaká, ale genotypovo rôzna -krížením heterogygota s recesívnym homozygotom vznikajú potomkovia, kt. možno fenotypovo rozlíšiť (tento typ kríženia sa nazýva testovací a má praktický význam pri zisťovaní neznámych genotypov) Platnosť mendelových zákonov: -1 gén kóduje 1 znak -gény sú lokalizované v autozómoch (autozómová dedičnosť) -ak sledujeme viac ako 1 znak, každý gén leží na inom chromozóme -rodičia musia byť homozygotní, jeden dominantný a 2.recesívny Mendelove zákony majú všeobecnú platnosť; platia rovnakou mierou pre mikroorganizmy, rastliny, živočíchy aj pre človeka

Neúplná dominancia (=INTERMEDIARITA) -medzi alelami nie je vzťah nadradenosti , vo svojom pôsobení sú „rovnako silné“ -dedičnosť sa riadi mendelovými zákonmi, ale heterozygoti majú vlastný fenotyp -neúplná dominancia sa prejaví tak, že F1 kríženec sa nepodobá na rodiča, od kt. dostal dominantnú alelu, ale má svoj vlastný špecifický fenotyp (je stav, keď sa obe alely A aj a podieľajú na utvorení znaku heterozygota rovnakou mierou) Pr.: kríženie andaliérskych sliepok P: BB (čierne) x bb (biele) F1: Bb Bb Bb Bb (sivá) F2: generácia je sivá intermediárna – stredná medzi čiernou a bielou (sivá) Vzájomné kríženie heterozygotných sliepok P: Bb (sivé) x Bb (sivé) F1: Bb (čierne) Bb (sivé) Bb (sivé) bb (biele) genotyp 1:2:1 dominantný homozygot: heterozygot: recesívny homozygot fenotyp: 1:2:1 čierne: sivé: biele Dedičnosť krvnej skupiny (AB0) - gén zodpovedný za realizáciu krvných skupín má 3 alely I A, IB, i A: IAIA (DHO) ; IAi (HE) B: IBIB (DHO) ; IBi (HE) 0: ii (RHO) AB: IAIB Kodominancia- alely IA a IB sa realizujú pri fenotype rovnakou mierou (AB)

I. Ak sú obaja rodičia homozygoti, potom deti 100% AB II. Ak je krvná skupina A homozygotne a B heterozygotne, potom 50% AB, 50%A III. Ak je krvná skupina A heterozygotne a B homozygotne, potom 50%AB, 50%B IV. Ak sú obidve krvné skupiny heterozygotne ,potom 25%AB, 25%A. 25%B, 25%0

Dedičnosť a pohlavie Pri pohlavnom rozmnožovaní náhodne splývajú gaméty rodičov, takže potomstvo je genotypovo rôznorodé. Každá bunka obsahuje autozómy a gonozómy, kt. určujú pohlavie. Autozómy po 2 páry a gonozómy x a y. Na gonozómoch sú umiestnené gény viazané na pohlavie .Gonozómy určujú pohlavie ale aj maskulinné a femininné faktory Maskulinné faktory- pre mužov génové komplexy pre tvorbu samčieho pohlavia Femininné faktory- génové komplexy pre tvorbu samičieho pohlavia Platí, že v pohlavných chromozómoch sú umiestnené aj gény, kt. s pohlavím nesúvisia. -gény, kt. sa podieľajú na tvorbe pohl. znakov môžu byť lokalizované aj v autozómoch Chromozómy X,Y označujeme ako heterochromozómy (Y je omnoho menší ako X) pohlavie AAXX HOMOGAMETNÉ –samičie pohlavie AAXY HETEROGAMETNÉ- samčie Určitá časť pohlavných chromozómov je rovnaká- HOMOLOGICKÁ ČASŤ NEHOMOLOGICKÉ- sú také, kt. sú buď na chromozóme X alebo iba na chromozóme Y Keďže samčie pohlavie XY nemôže byť heterozygot, preto ho nazývame HEMIZYGOT Podľa toho, v kt. úseku chromozómu sa nachádza gén, budeme rozlišovať: a)dedičnosť priama- gény sú v nehomologickom úseku chromozómu Y b)dedičnosť viazaná na X- gény sú v nehomologickom úseku chromozómu X c)dedičnosť neúplne viazaná na pohlavie- v homologickom úseku na X,Y -horná časť- HOMOLOGICKÁ (každý gén je určený párom alel) -dolná časť- NEHOMOLOGICKÁ (=heterologická)- muž je hemizygot (nemá pár) Hemizygot- muž, vzhľadom na X chromozóm, pretože tam nemá alely (nie je HE ani HO) Dedičnosť viazaná na X chromozóm: -gény sú uložené v nehomologickom úseku X chromozómu a celkový fenotypový prejav nezávisí len od toho, či sú alely dominantné alebo recesívne, ale aj od pohlavia nositeľa (reciproké kríženie nedáva rovnaký výsledok) -príkladom: sfarbenie oči mušky ovocnej (dedičnosť krížom: znaky z matky (samičky) sa prenášajú na synov (samcov) a znaky z otca (samca) sa prenášajú na dcéry (samičky)) Dedičnosť viazaná na Y chromozóm(=priama dedičnosť) -gény sa nazývajú Holantrické- takto sa dedia znaky otcov na synov (plešatosť) Dedičnosť neúplne viazaná na pohlavie: -medzi alelami môže dochádzať u crossing-overu a tak vznikajú rekombinácie Typy heterogametností 1.typ cicavčí= typ drozofila- platí aj pre človeka, samička je homogametná (XX) a samček je heterogametný (XY) 2.typ vtáči= ABRAXAS- vtáky, niektoré ryby a motýle. Samička je heterogametná (XY) a samček homogametný (XX)

DALTONIZMUS -neschopnosť rozlišovať červenú a zelenú farbu -gén je uložený v nehomologickom úseku X chromozómu a má 2 alely: D,d

HEMOFÍLIA -slabá zrážanlivosť krvi (chorobná nezrážanlivosť krvi) - gén je uložený v nehomologickom úseku X chromozómu a má 2 alely: H,h

Zdravý

X DY

X HY

Chorý

HdY

XhY

Zdravá

X DX D

X HX H

Chorá

XdXd

XhXh

Zdraváprenášačka (prenáša na syna)

X DX d

X HX h

Spätné kríženie- kríženie heterozygota (z F1) z 1.z rodičov (DHO alebo RHO) Čistá línia- jedince genotypovo aj fenotypovo zhodné s rodičmi aj medzi sebou navzájom

Mutácie Premenlivosť: a)nededičná- vplyv vonkajšieho prostredia b)dedičná: 1.pohlavné rozmnožovanie 2.rekombinácie 3.rozdelenie alel do gamét pri meióze 4.mutácie Mutácia- zmena genotypu, kt. sa fenotypovo nemusí prejaviť (môže byť výhodné, škodlivé, nespôsobujúce zmeny) Charakteristika mutácie: 1.náhle- k mutáciám dochádza náhle, skokom; organizmus sa na ne nepripravuje 2.neusmernené- organizmus nemá možnosť si mutácie vyberať, preto môžu byť pre nositeľa priaznivé aj škodlivé, nedá sa predpovedať ich veľkosť ani účinok 3.trvalé- mutácie sú také zmeny, kt. sa dedia, prenášajú sa na potomstvo 4.jedinečné- mutáciou môže vzniknúť nová alela, nový genotyp, kt. sa predtým nevyskytoval mutagén- činiteľ, kt. zvyšuje frekvenciu mutácií Typy mutagénu: 1.chemické- pesticídy, lieky, riedidlá, konzervačné látky 2.fyzikálne- žiarenia (UV žiarenie, rontgenové) 3.biologické- vírusy (napr. onkovírus) antimutagén- činiteľ, kt. znižuje frekvenciu mutácii (antioxidanty) Klasifikácia mutácií: I.Rozdelenie podľa typu zasiahnutej bunky: 1.gametické- zasahujú pohlavné bunky alebo bunky, z kt. gaméty vznikajú 2.somatické- zasahujú telové bunky II.Rozdelenie podľa spôsobu vzniku: 1.spontánne-vznikajú bez zásahu človeka 2.indukované- spôsobené mutagénmi

III.Rozdelenie podľa veľkosti genetickej informácie: 1.génové mutácie 2.chromozómové mutácie 3.genómové mutácie

1.Génové mutácie:- spôsobujú zmeny v molekule DNA a môžu nastať 3 prípady: a)DELÉCIA- strata jedného alebo viacerých nukleotidov (triplet) b)SUBSTITÚCIA- zámena jedného alebo viacerých nukleotidov c)INZERCIA- vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov Choroby: 1.Fenylketonúria- porucha bunkového metabolizmu v dôsledku substitúcie 2.Kosačíková anémia- zmena nukleotidu v dôsledku čoho erytrocyty sú oslabené 2.Chromozómové mutácie =ABERÁCIE- spôsobujú zmeny v štruktúre a tvare chromozómu, predpokladom je zlom chromozómu na 1 alebo na viacerých miestach, môže nastať 6 možností: a)DELÉCIA- strata vnútorného úseku chromozómu b)DUPLIKÁCIA- zdvojenie časti chromozómu c) INVERZIA- otočenie časti chromozómu o 180° d)TRANSLOKÁCIA- výmena úsekov medzi nehomologickými chromozómami e)DEFICIENCIA- strata koncového úseku chromozómu e)PRSTENCOVITˇY CHROMOZÓM- strata obidvoch koncových úsekov a zvyšný chromozóm sa spojí do prstenca 3.Genómové mutácie- spôsobujú zmeny v počte chromozómov alebo chromozómových sád, môžu nastať tieto možnosti: a)HAPLOIDIA- polovičný počet chromozómov, je to typické pre pohlavné bunky, ale existujú živočíchy, kt. majú všetky bunky v tele haploidné- napr. trudy včiel b)POLYPLODIA- znásobenie počtu chromozómových sád -možnosti 3n, 4n, 5n -u človeka a cicavcov sa nevyskytuje, ale je to výhodné v šľachtiteľstve c)ANEUPLOIDIA- zvýšenie alebo zníženie počtu chromozómov o 1 alebo 2 oproti pôvodnému stavu, nastanú možnosti:1. DOWNOV SYNDRÓM- trizómia (3 chr. navyše) na 21.chromozóme; príznaky: šikmo postavené oči, spadnuté kútiky úst, pootvorené ústa, vyplazený jazyk, nepomer dlane a prstov, rôzny stupeň mentálnej retardácie, sterilita (neplodný) 2.TURNEROV SYNDRÓM- monozómia ( o 1 chromozóm menej- X chromozóm u žien chýba)- vysoká, sterilita 3.KLINEFELDEROV SYNDRÓM- trizómia X chromozóm navyše u mužov 4.EDWARDSOV SYNDRÓM- trizómia na 18.chromozóme

Populačná genetika skúma dedičnosť a premenlivosť populácii Populácia- súbor jedincov jedného (rovnakého) druhu, kt. žijú v určitom čase na určitom mieste, rozmnožujú sa a vzniká životaschopné potomstvo Genofond- súbor génov všetkých členov populácie Genetický izolát- geneticky /reprodukčne izolovaná populácia Autogamia- samooplodnenie Panmixia- náhodné párenie Inbríding- príbuzenské kríženie- kríženie medzi jedincami, kt. majú spoločného predka

Genetická štruktúra populácie: -je dôležité poznať frekvenciu (početnosť) genotypov N- celkový počet jedincov D- počet dominantných homozygotov (AA) H- počet heterozygotov (Aa) R -počet recesívnych homozygotov (aa) jedinci: d=D/N h=H/N r=R/N

frekvencie: p=A alely q=a

p+q=1 D+H+R=N

-používame, keď máme presne určené (presné počty): p= d+1/2h q= r+1/2h p2 + 2pq+ q2= 1 HARDYHO-WEINBERGOV zákon- zákon o populačnej rovnováhe d + h + r =1 Podmienky H-W zákona: 1.populácia musí byť panmiktická 2.populácia musí byť dostatočne veľká 3.jedinci musia byť plodní 4.v populácii nesmie prebiehať selekcia (zámerný výber), migrácia (premiestňovanie), mutácia

Dedičnosť kvantitatívnych znakov Génové interakcie- prechod medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi znakmi, vznikajú spolupôsobením 2 alebo viacerých génov z rôznych lokusov Polygénny systém kvantitatívnych znakov: Aktívne alely- označujeme ich veľkým písmenom a na vytvorení znaku sa podieľajú malým podielom Neutrálne alely- označujeme malým písmenom, na prejave sa podieľajú minimálne  ich účinky sa sčítavajú Dedivosť- podiel genotypu na celkovej fenotypovej premenlivosti, označujeme ju h2 a môže mať hodnoty od 0 po 1 0-len prostredím je znak ovplyvnený KOMBINAČNÝ ŠTVOREC:

Genetika človeka Genetika človeka- vedný odbor, kt. skúma dedičnosť normálnych ľudských znakov a dedičnosť podmienenú chorobami a odchýlkami: a)molekulová genetika- skúma štruktúru a funkciu génov b)cytogenetika- skúma zmeny počtu a štruktúry chromozómov c)klinická genetika- skúma geneticky podmienené zmeny (zaoberá sa prevenciou, diagnostikou a liečbou) V genetike človeka platia základné zákonitosti, ale má aj mnohé špecifiká, lebo: 1).musia sa rešpektovať právne predpisy lekárskej praxe 2.)človeka nemožno zámerne krížiť, ani robiť selekciu 3.)človek je ovplyvnený prostredím a zamestnaním 4.)genotyp človeka je zložitý, väčšina znakov má polygénny charakter a preto je zložitý aj fenotyp vzhľadom k psychickým znakom 5.)vek pozorovateľa a skúmaného objektu je približne rovnaký, čiže genetik môže objektívne posúdiť maximálne 4 generácie a preto sa musia využívať iné metódy Metódy genetiky človeka: a)rodokmeňová (genealogická) b)výskum dvojčiat (gemelologický výskum) c)populačný výskum d) študuje karyotypy e)genetické a biochemické metódy 1.rodokmeňová= genealogická metóda- rodokmene sa zostavujú od osoby, u kt. sa sledovaný znak vyskytol prvýkrát a tá osoba sa nazýva proband -využíva sa medzinárodná symbolika žena muž heterozygot manželská čiara nie sú zosobášení

2.gemelologický výskum (výskum dvojčiat)- skúma sa akým podielom sa podieľa genotyp na realizácii fenotypu a tak sa vyvodzujú závery o zhodnosti a nezhodnosti znaku a či je znak homogénny alebo polygénny 3.štúdium karyotypov:- v bunkách človeka je 46 chromozómov- značí sa 22A+1G , chromozómy sa zoraďujú do 7 skupín A-G DENVERSKY systém a to podľa dĺžky ramien a umiestnenia centroméry -chromozómy sa vyšetrujú z krvných buniek (leukocyty), z kostnej drene a z kože -ANMIOCENTÉZA- vyšetrenie chromozómov odberom z plodovej vody= prenatálne vyšetrenie -GENETICKÝ SKRÍNING- dlhodobé sledovanie geneticky rizikových ľudí alebo rodu